Husi: Calisto de Jesus, OFM (Estudante ISFIT – 4 Ano de Filosofia)

Introdução

Ita harĂ© rasik ho matan no rona rasik ho tilun, katak sociedade ohin loron jovem barak mak inclina aan iha droga, prostituição, homicĂ­dio, suĂ­cidio, aborto, sex livre, etc. be la fĂł valor ba aan  hanesan jovem nebĂ© di’ak iha sociedade nia matan. Nune’e, objetivo husi escrito ne’e mak aborda kona ba “Jovem sira iha tempo atual”, hodi fahe hanoin ka reflexĂŁo ba malu nuudar jovem iha rai ne’e, basĂĄ Papa Francisco dehan “a reflexĂŁo sobre os jovens e para os jovens nos interpela e estimula a todos nĂłs” (FRANCISCO: 2019: no. 3). Nune’e, wainhira ita temi jovem, ita  tenke consciente no reflete katak ita mak futuro no riin ba nação no Creda nian. Tamba nação ho Creda precisa hela ita jovem sira nia contribuição.

Tan ne’e pergunta ba ita ida-idak katak ita hanesan jovem nebĂ© di’ak, saida mak ita halo ba nação no Creda ida ne’e? Ita bele iha expetativa aas ho ideia sira nebĂ© brilhante, maibĂ© ita mĂłs tenki reconhece katak realidade moris nian mak facto ida nebĂ© hatudu katak jovem sira precisa acompanhamento iha aspeto hotu-hotu. Los tebes duni, katak ita mak ema nebĂ© moris hela iha situação juventude nian. Nune’e, ita precisa duni luta hamutuk hodi moris ho digno iha situação ne’e, hodi alcança saida mak Papa Francisco, dehan “os vossos jovens terĂŁo visĂ”es e os vossos velhos terĂŁo sonhos” (FRANCISCO: 2013: 5),  katak ita mak jovem nebĂ© iha visĂŁo hodi luta ba buat nebĂ© ita nia bei-ala sira mehi ona. Tan ne’e, mai ita harĂ© hamutuk iha parte hirak tuir mai.

  1. SĂ© mak jovem?

Jovem katak ema hirak nebĂ© sai husi vida infĂąncia nian hodi tama fali ba ambiente foun ida jovem nian. Bai-bain temi jovem ema hanoin kedas, katak jovem mak futuro no riin ba nação nian. Ida ne’e necessĂĄrio tebes atu ita jovem sira tenke kuda hanoin construtivo nian iha ita aan no ema seluk nia aan. Hanesan Papa Francisco dehan “um jovem nĂŁo pode estar desanimado; Ă© prĂłprio dele sonhar coisas grandes, buscar horizontes amplos, ousar mais, ter vontade de conquistar o mundo, ser capaz de aceitar propostas desafiadoras e desejar contribuir com o melhor de si mesmo para construir algo superior” (FRANCISCO: 2019: no. 15). Nune’e, hanesan jovem nebĂ© di’ak precisamente mehi ba buat boot, haluan ita nia horizonte no luta hodi alcança buat di’ak nebĂ© mehi ona. AlĂ©m de ida ne’e, jovem precisa mos cuidado nia aan didiak, tamba ita nia an ne’e imajem no semelhaça Maromak nian”Imago Dei”. Tan ne’e hahu husi vida jovem nian ne’e, ita tenke hanoin ona oinsa cuidado an, contribui ba bem comum, hanesan SĂŁo Tomas de Aquino dehan “ema nebĂ© di’ak mak ema nebĂ© conserva nia aan ho di’ak no justo ba bem comum” (AQUINO: 2005: 65). Portanto, hanesan Jovem precisa iha hanoin nebĂ© mak tuir ema hotu nia hakarak no dedica nia aan ba bem comum.

Situação ohin loron nian contrĂĄrio, hodi halo jovem maioria mak inclina aan liu ba luxos nebĂ© hamihis nia dignidade, hanesan filĂłsofo boot SĂłcrates dehan  “os jovens de hoje gostam dos luxos sĂŁo males comportados desprezam autoridade”. Ida ne’e atu dehan ohin loron influĂȘncia maldade nian aas liu, nune’e ita precisa hasai aan husi mal ne’e. Tamba dala ruma mos mal ne’e sai tiha ona hanesan tomam ida ba ita. Exemplo concreto mak hanesan, iha sociedade jovem barak  usa liafuan mal sai hanesan toman ida ba moris, koalia liafuan ruma sempre temi inan aman ho liafuan nebĂ© la digno. AliĂĄs mal sai ona hanesan verbo auxiliar ou kata bantu atu completa liafuan nebĂ© mak  ko’alia. Toman hirak ne’e mak hahalok be contribui ba destruição da sociedade, laos construção da sociedade. Nune’e, jovem nebĂ© di’ak, nia tenke iha hanoin construtivo ba familia, ba sociedade no ba nação. Atu sai jovem nebĂ© di’ak la precisa contribui kedas ho buat boot, maibe hahu uluk husi buat nebĂ© ki’ik, hodi contribui ba fraternidade, domin, dame no paz, iha jovem ida-idak nia aan. Husi ne’e mak ita hahu ona contribui ba familia no nação nia di’ak.

  Hanesan liafuan popular Jonh keneddy (1976) nian, nebĂ© dehan “NĂŁo pergunte o que  seu paĂ­s pode fazer por vocĂȘ. Pergunte o que vocĂȘ pode fazer por seu paĂ­s/ Keta husu saida mak o nia nação halo ba o. Husu ba o nia aan, saida mak o halo ba nação”. Liafuan ida ne’e hanesan jovem  dala ruma la tama kakutak (absurdo), tamba ita moris ona ho mentalidade ida simu mak barak do que fo mak barak. Nune’e, ita nia tendĂȘncia mak husu ba nação atu fĂł. Maibe  Hanesan jovem nebĂ© di’ak no matenek precisa metin iha prĂ­ncipio atu labele monu ba mentalidade consumista ka problema hirak ne’e. Maibe koko halo ka fo ba nação ho intelectualidade naton nebĂ© ita ida-idak iha.

  1. Jovem nia papel mak saida?

 Jovem nia papel mak iha hanoin construtivo hodi contribui ba nação no Creda liu husi teoria no prĂĄtica (ser o homem da palavra). Papa Francisco dehan jovem sira nia crescimento hatur iha “a consciĂȘncia de que toda a comunidade os evangeliza e educa e a urgĂȘncia de que eles tenham um protagonismo maior” (FRANCISCO: 77: no. 106), katak hanesan jovem nebĂ© di’ak precisa iha conciĂȘncia atu evangeliza no educa ema seluk atu bele contra buat nebĂ© la los hodi lao tuir dalan no lia loos. Hanesan Jovem, precisa contribui ba nação, kuda domin ba aan rasik no fahe mos ba ema seluk nebĂ© precisa. Jovem nia contribuição mak tenke estuda no luta ba dezenvolvimento nacional. Katak luta la’os usa ação fĂ­sica ou brutalismo, maibe usa matenek, razĂŁo  no fuan nebĂ© boot hodi contribui ba nação no Creda. BasĂĄ Papa Francisco dehan “ser jovem, mais do que uma idade, Ă© um estado do coração” (FRANCISCO: 2019: no. 34).

Nuudar jovem, buat nebĂ© usa mak hanesan livro, buku no lapizeira, hodi estuda atu luta hasoru buat aat ka corrente aat sira nebĂ© mai invade dadaun ita nia rain. Hanesan filĂłsofa Malaka Yousafzai dehan “ema ida livro ida, lapizeira ida bele muda mundo” One book, One pen can change the world”. Los duni, liafuan sira hensan ne’e, ba ita jovem-estudante, tenke considera hanesan ahi nebĂ© sunu ita laran, no provoca ita atu ita brani luta ba matenek hodi contribui ba nação no Creda nia di’ak. Iha parte ida ne’e, liga mos ba fiar Jovem sira nian nebĂ© maioria catĂłlico ida, tem que tau fiar iha Maromak, e hanesan jovem Timor oan ida precisa prepara aan ho ciĂȘncia/ matenek, hodi lori nação ho Creda ba mundo. Jovem nebĂ© di’ak buka hametin Creda ho nação iha ita nia fuan hodi hatudu sai ba mundo katak ha’u nia rai kiik ida ne’e mos naran morin iha mundo.

É verdade que, tempo jovem mak fase construtivo nian, nebĂ©  impulsa ema atu halo buat ruma. Nune’e, buat nebĂ© importante liu ba moris mak hili no halo buat nebĂ© di’ak ba aan no mos ba sociedade nia di’ak. Maibe ohin loron jovem barak lakon ona espĂ­rito esforço nian, buat hotu hakarak mai ho instantaneidade, tan moris ona iha sociedade lĂ­quida ida nebĂ© halo ema sente moris ne’e hanesan passageira ida. Husi ne’e mak lori ita ba usa sala liberdade hodi mout iha libertinagem. ExpressĂŁo nebĂ© dala barak ita rona no repete husi jovem sira mak “liberdade”. Maibe dala barak mos liberdade ne’e halo ita lao sala dalan, wainhira liberdade sai ona libertinagem. Ita hanoin katak ho liberdade ida ne’e, ita bele halo buat hotu-hotu, maibe lae, liberdade lolos katak ita halo ka hili buat di’ak no evita buat aat. Nune’e, juventude mak tempo ida nebĂ© halo ita experimenta liberdade lolĂłs nian, hodi buka direção ka horizonte nebĂ© los no claro ba ita nia moris, no hola decisĂŁo atu halo buat hotu-hotu di’ak ba an, ba nação no ba Creda. Ohin loron jovem barak ladĂșn hateke dook ba futuro, tan ne’e mak monu ba situação sira hanesan: droga, prostituição, assĂ©dio sexuĂĄl, homĂ­cidio, suicĂ­dio, aborto, etc. No buat seluk tan nebĂ© mosu iha ita-nia rain mak violĂ©ncia entre grupo arte-marciais, partido, grupo, hanesan oho malu, baku malu, tuda malu, etc. Iha ne’e ita lakon ona ita nia princĂ­pio nebĂ© consagra iha ita nia CRDTL be dehan “tendo em vista a construção de um paĂ­s justo e prĂłspero e o desenvolvimento de uma sociedade solidĂĄria e fraterna” (PreĂąmbulo).

           Portanto, juventude iha era mileniĂĄl mak tempo ida nebĂ© furak liu atu desenvolve ita nia personalidade no maturidade. Katak jovem nebĂ© harĂ© ba passado no presente, liu husi hahalok ema seluk nian, nia koko mehi ka hateke ba futuro atu halo di’ak. Hanesan Papa Francisco dehan “Um jovem sĂĄbio abre-se ao futuro, mas permanece capaz de valorizar algo da experiĂȘncia dos outros” (FRANCISCO: 2019: no. 16). Ne’e katak jovem sira tenke la’o ba oin maibĂ© la hakotu ligação ba ita nia passado no histĂłria. Hanesan exemplo di’ak sira nebĂ© ita nia juventude loriku Aswain sira husik hela ona. Jovem sira ohin loron maioria mak la gosta simu crĂ­tica no hanoin husi ema seluk, dala ruma ema fo hanoin no crĂ­tica sempre simu ho liafuan “buat direito ne’e, U boot, Urusan pribadi, etc.”, bainhira ita hanorin an nafatin ho hahalok sira ne’e mak ita sei sai de’it o homem individualista, arrogante, ignorante no indiferente iha famĂ­lia no sociedade nia let hodi hamosu de’it problema, crise, etc. Ho sira ne’e hotu, ita jovem precisa duni educação do coração e do carĂĄter, basĂĄ Papa Francisco dehan “a glĂłria da juventude estĂĄ mais no coração do que na força fĂ­sica ou na impressĂŁo que provoca nos outros” (FRANCISCO: 2019: no. 9).

           Husi toman hirak ne’e, ita mos precisa sai hanesan saida mak Nelson Mandela dehan “heroista inesgotĂĄvel da juventude, vĂłs os jovens leĂ”es, vĂłs os jovens leĂ”es dado energia a todas a nossa luta” (MANDELA: 2011: 88). Liafuan ne’e contĂ©m coragem, hanorin ita oinsĂĄ luta ba rai no povo ida ne’e nia di’ak. Tamba ne’e, ita jovem precisa sai hanesan leĂŁo iha hanoin no hahalok, atu luta ba moris di’ak. Precisa duni ho hanoin construtivo ba bem comum.

Ohin loron jovem sira maioria sei Ăłdio malu, tan soran husi leten, histĂłria tun husi leten mai ho versĂŁo oi-oin no la iha uniformidade. AliĂĄs na’i-ulun sira dala ruma kaer ukun lao tuir de’it nia hakarak, la tuir lei, mai ho ideias contrĂĄrias, tendĂȘncia, individualista, neopotismo, corrupção. Nune’e, haluha tiha saida mak bem comum. Dala ruma mos soran jovem sira ho ideologia oi-oin, ikus mai jovem sira sai vĂ­tima, no fim jovem sira consciente an, sira (jovens) hahu baruk no la iha ona vontade atu rona na’i ulun sira.

  1. Jovem InfluĂȘnciado ho Digitalização iha Mundo Recente

Iha parte ida ne’e ita harĂ© katak recentemente jovem barak mak estraga de’it tempo ba mundo tecnolĂłgico ka digitalização, hanesan: Facebook, WhatsApp, Messenger, Instagram, Tiktok, Games no seluk tan. Iha ne’e quer dizer meios hirak ne’e la aat, maibĂ© dala ruma tamba ita mout iha libertinagem hodi desvia rasik ita nia hanoin, ita nia esperança ba ita nia mehi nebĂ© ita hakarak. Ho liafuan seluk ita dehan mehi boot maibĂ© ita la hatudu iha ação, katak ita hakarak atinge ita nia direito no objetivo maibe la iha dever atu hatudu hanesan jovem nebĂ© di’ak. Imagina se tempo tomak ita treino an de’it ho buat sira nebĂ© temi iha leten ne’e, oinsĂĄ mak ita bele prepara an didiak hodi assumi moris ne’e iha tempo tuir mai.

Husi mundo digitalizado ida ne’e halo ita lakon ita nia soliedariedade, cooperação, colaboração, responsabilidade no sensibilidade. Exempleo hanesan, bainhira ita nia lĂ­der nacional balu tun ba terreno hodi ajuda maluk vĂ­tima sira nebĂ© afetado husi inundação, desastres naturais, tara an, ita kaer camera hodi halo vĂ­deo no hasai de’it foto, em vez de serviço hamutuk hodi normaliza fali situação nebĂ© comunidade hasoru, maibe buka aumenta situação sai aat liu iha mĂ©dia social, etc. Meios sira nebĂ© temi iha leten ne’e, em si di’ak, no ajuda ita halo comunicação nebĂ© lais ho ema seluk. Maibe ho ita nia prazer, gosto ka mal uso, ita usa la tuir tiha nia dalan, ikus mai ita rasik sai vĂ­tima ba eletronização ou digitalização ne’e.

Husi ne’e hakarak desafia ita hotu, atu ita hola uituan passagem sira nebĂ© riku ho valores. Hanesan jovem nebĂ© di’ak precisa tau importĂąncia uluk iha famĂ­lia hodi fo valor ba riku-soin nebĂ© iha, no rona malu iha famĂ­lia liu-liu rona inan aman. Ohin loron ita hanesan oan nebĂ© lao dook ona husi uma ka husi origem. AliĂĄs, ita lao dook ona husi valor moral famĂ­lia nian, mout ba libertinagem hodi influenciado ho digitalização, ikus mai ita nia hanoin no hahalok sai sabraut hotu. Nune’e, ita precisa fila fali ba uma ka origem lolĂłs nian. Ita bele reflete iha passagem EvangĂ©lico ne’e “oan nebe lakon hetan fali, oan nebĂ© hakarak husik nia uma hodi ba rai dook. Husi nia hanoin no hakarak sira lori nia ba ukun rasik an no lori nia ba moris aat liu, hafoin nia senti moris ki’ak teb-tebes; maske nune’e nia hetan kbi’it atu hahĂș moris foun hodi decide fila fali ba nia aman nia uma” (Lc 15, 11-32). Iha ne’e passagem hakarak convida ita fila fali ba ita nia valor cultural, moral no Ă©tica nebĂ© uluk ita nia avo sira herda mai ita.

Nune’e, hanesan jovem nebĂ© di’ak precisa estuda husi passado hodi muda an iha presente no prepara an ba futuro. Jovem nebĂ© di’ak keta husik ninia origem no lalika baruk atu fo ka partilha conhecimento no talento nebĂ© iha ba ema seluk. BasĂĄ Jesus dehan o fo atus ida ba ema seluk o sei hetan liu fali atus ida nebĂ© o fĂł ba ema seluk. Nune’e mos Papa Francisco dehan “Jesus louva mais o jovem pecador que retoma o bom caminho do que aquele que se julga fiel, mas nĂŁo vive o espĂ­rito do amor e da misericĂłrdia” (FRANCISCO: 2019:no. 12).

 Iha tinan 1989 iha visitação Santo Padre JoĂŁo Paulo II nian iha Tasi-Tolu, hanesan polĂ­tica ida nebĂ© Timor hatudu ba mundo katak Timor hakarak ukun rasik aan. Iha nebĂĄ mak jovem sira aproveita cerimĂłnia refere hodi foti aas pampletos balu nebĂ© hakerek ho lian portuguĂȘs hodi halo apelo ba independĂȘncia Timor nian (MATOSSO: 2012: 159), katak Jovem iha tempo nebĂĄ contribui tebes ba rai ida ne’e. Mensagen furak nebĂ© jovem barak relembra nafatin to’o ohin loron mak passagen furak husi SĂŁo Mateus nian nebĂ© Papa JoĂŁo Paulo II pronuncia dehan “VĂłs sois o sal da terra e vĂłs sois a luz do mundo” imi  mak masin rai nian no naroman mundu nian (Mt 5, 13-16). Mensagem badak no kle’an nebĂ© sunu juventude loriku Aswa’in sira nia fuan husi loron ba loron. Iha nebĂĄ mos Xanana nia texto kmook, Algema de lĂĄgrimas dehan povo timor, laran metin ba igreja (MATOSSO: 2012: 157). Ho situção sira ne’e, liu de’it tinan ida, iha tinan 1991 jovem barak nebĂ© ho aten-brani hamriik hodi se sira nia hirus matan ba força IndonĂ©sia, hodi hakilar no haklalak ba liberdade rai doben Timor-Leste nian ho princĂ­pio ida maka “mate ka moris ukun rasik aan”.

Acontecimento ne’e ho tan Masacre Santa Cruz nebĂ© organiza husi foinsa’e loriku Aswa’in sira ne’e mak hatudu ba mundo tomak katak Timor iha situação ida nebĂ© grave no iha violação direitos humanos nebĂ© maka’as teb-tebes husi força IndonĂ©sia nian. Ho esforço hirak ne’e hotu, hatudu katak jovem sira iha fuan nebĂ© manas duni ba luta ida nebĂ© difĂ­cil to’o lakon vida, maibĂ© ho espirito patriotismo no nacionalismo nian nebĂ© forte, hatudu duni resultado iha consulta popular dia 30 de Agsoto de 1999, hodi iha 20 de Maio de 2002 Timor halo restauração da independĂȘncia, hodi mundo reconhece hikas independĂȘncia nebĂ© proclama tiha ona iha loron 28 fulan Novembro tinan 1975.

Ita tenki reconhece nafatin facto participação luta libertação husi juventude loriku aswa’in sira nian, hodi promove espĂ­rito fuan manas ba desenvolvimento jovem mileniĂĄl sira iha processo harĂ­ estado RDTL nian. Atu ema hot-hotu la sai de’it passivo iha rai ida nebĂ© harĂ­ ho ruin no ran ne’e, maibe luta atu construi no desenvolve Timor-Leste. Uluk sira luta ona ba ita nia independĂȘncia, ohin loron ita tenke cosciente an katak ita mak geração foun nebĂ© luta ba construção no desenvolvimento rai ne’e nian, hodi foti Timor sai hanesan paĂ­s ida nebĂ© justo no prĂłspero, e sai hanesan sociedade ida nebĂ© solidĂĄria no fraterna. Husi ne’e ita precisa “Lembrar o passado para melhor construir o futuro”. Nune’e, participação juventude loriku aswa’in nian lori ita fila fali ba buat nebĂ© koalia ona iha parte dahuluk, katak jovem sira ninia papĂ©l importante teb-tebes iha sosiedade no nação nia moris. De facto ita harĂ© bainhira lĂ­der sira hanesan Nicolau Lobato, no sira seluk nebĂ© mate ona, foinsa’e sira la rende atu fĂł rai lulik ne’e ba ukun-nain estrangeiro sira, maibĂ© sira brani liu tan hodi se hirus matan ba kilat musan nebĂ© sira rasik la mehi atu simu, hodi conquista independĂȘncia.

Hanesan jovem nebĂ© di’ak precisa halo distinção ba liafuan rona hanesan iha lian portuguĂȘs dehan ho liafuan rua escutar e ouvir. Escutar katak ita hanesan jovem ida wainhira ita rona buat nebĂ© mak importante ba bem comum, ita precisa rona no tau iha fuan hodi implementa iha ita nia aan no ba ema seluk nebĂ© precisa. Iha ita nia  moris dala barak ita monu iha liafuan ouvir katak importante mak rona de’it saida mak ema koalia! significa rona maibe la tau importĂąncia ba liafuan nebĂ© mak ema ko’alia. Husi ne’e mak ita lakon valora moral nebĂ© famĂ­lia ho uma Creda hanorin, hodi lori ita ba sabraut iha hanoin no hahalok (FRANCISCO: 2013: 6).

  1. Lia kmook ba Jovem no ukun nain sira

Uluk nanain hakarak sugere ba ukun nain sira nebĂ© halao polĂ­tica iha ita nia rai laran. Katak liafuan populĂĄr nebĂ© dala barak ita rona husi ita nia lĂ­der sira no ukun-na’in sira, iha tempo campanha no iha palestra ba jovem sira, mak dehan katak imi jovem sira mak futuro nação nian ou imi mak ai-rin ba nação! Hodi halo retĂłrica furak oi-oin iha foinsa’e sira nia oin, maibĂ© la hatudu mĂ©todo ruma oinsĂĄ convençe jovem ida, katak jovem sira mak futuro nação nian. AliĂĄs sira rasik la hatudu exemplo di’ak ba jovem sira, sira barak mak halo corrupção, nepotismo, partidarismo, familiarismo, etc. Tamba ne’e, keta halo retĂłrica oi-oin maibe hatudu exemplo di’ak atu jovem sira banati tuir.

Segundo, hanesan jovem nebĂ© foin sae precisa sai matenek no aprende barak atu halo di’ak. Ita tenke dehan ba ita nia-an katak ita la’os de’it futuro nação nian, maibĂ© ita mos presente nação no sosiedade nebĂ© ita hela ba nian. Tamba atu hetan futuro nebĂ© brilhante hahu husi presente. Tempu jovem mak fase ida nebĂ© ita hola decisĂŁo importante sira. Tamba ne’e hakas an ba hodi dehan ba ita nia an “lae ba imoral” nebĂ© halo ita monu ba grupoismo no radicalismo, etc. Jovem ida-idak mak protagonista atu educa ida-idak nia an no ita-nia maluk sira nebĂ© precisa.

Ukun nain sira precisa ukun ho matenek ka episteme ou conhecimento atu ukun ho di’ak, liu-liu tau matan ba jovem sira, tamba jovem sira mak futuro nação nian. Hanesan  filosofo PlatĂŁo hanorin katak makaer-ukun sira mak ema nebĂ© neon matenek (epĂ­steme) hodi hanoin klean kona ba estado ideal katak filĂłsofo mak liurai (GUSMÃO: 2012: 129). Jovem sira mak riin no abut ba rai ida ne’e. Nação ida ne’e ba oin iha ita jovem sira nia liman. Tamba Lobato afirma “Rai Timor agora hanesan uma ita nian ona. Uma nain mak ita. Loke ka taka odamatan, ita mak loke no ita mak taka” (LOBATO: 2018: 371). Los tebes duni, rai timor agora ita nian, laos ema estrangeiro  sira nian, tan ne’e ita mak nain ona ba rai ida ne’e. Tan ne’e fo liman hamutuk hodi hadia.

 Jovem nebe di’ak buka halakon ou minimiza insulta malu iha mĂ©dia social, hanesan hatun malu, tolok malu, etc. Hanesan jovem, di’ak liu mak hatudu ita-nia an nuudar jovem nebĂ© brani ba lia los, justiça no contribui ba bem comum. Jovem nebĂ© di’ak buka acesso ba educação atu bele hadia aan no mos ba sociedade. BasĂĄ Papa Francisco dehan â€œĂ© atravĂ©s da educação que o ser humano alcança o seu potencial mĂĄximo e se torna um ser consciente, livre e responsĂĄvel” (FRANCISCO: 2020).

Ita liga mos jovem sira ba iha setĂłr educação nian, tuir matenek nain  ida naran Jean Piaget, dehan “objetivo principĂĄl husi educação ne’e mak cria ema foun ida hodi halo buat foun, la’os de’it atu repete fali buat at sira nebĂ© geração uluk sira halo tiha ona”. Significa educação iha papel importante atu muda cidadĂŁo sira-nia mentalidade no carĂĄter, hodi haburas iniciativa foun ho ideia inovativa nebĂ© diferente. Nune’e, Mahatma Gandhi, dehan “a verdadeira educação consiste em pĂŽr a descoberto ou fazer atualizar o melhor de uma pessoa” (GANDHI), katak educação lolos ne’e mak halo ita descobre an hodi halo ita nia an ne’e sai di’ak liu tan. Nune’e ita bele ona kaer ba Mandela nia definição nebĂ© dehan “a educação Ă© a arma mais poderosa que voce pode utilizar para mudar o mundo” (MANDELA). Ikus mai hanesan duni poeta Timor oan Francisco Borja da Costa nebĂ© dehan “husi rai nebĂ© ita sama ba ne’e sei hamosu ema foun ida”. Los, ita precisa sai ema foun ho hanoin foun hodi buka solução ruma ba rai no povo ne’e nia moris. Ema foun mak se? Ema foun mak ita iha tempo ohin loron, ho mentalidade ida katak hanesan jovem buka hafoun mentalidade foun ho hanoin nebĂ© construtivo, no hanesan jovem buka aprofunda nafatin ita-nia valor cultura no religiĂŁo catĂłlica nian iha rai doben Timor-Leste.

ConclusĂŁo

Ha’u hakarak taka ho mensagem Xanana nian nebĂ© dehan “Halakon tiha EGO hakas aan ba sucesso” (GUSMÃO: 2022). Ohin loron jovem barak mak moris nakonu ho hahalok “Ego”. Tan ne’e koko halakon tiha Ego contribui no discute hamutuk oinsĂĄ atu desenvolve ita nia rai no hadia ita nia sociedade. Tan ne’e halakon EGO hodi valoriza domin. Ohin loron ho mal uso kona ba facebook, whatsAap, instagram, etc, bele mos oho ita nia futuro. AliĂĄs, ita mak estraga rasik ita nia mentalidade, ita nia moral hodi monu ba iha libertinagem. Tan ne’e fĂł valor ba domin ho smile. Dala ruma ema balu smile ba ita, atu hamonu ita no tau laço ba ita, maibe buka atu hamnasa ou smile ho fuan ba ema hotu. Precisa kuda iha fuan saida mak “keep it” katak smile ho laran atu ema hotu haksolok. Hanesan jovem halakon tiha (gossip), hatun malu, hamoe malu, etc. Success, hakas aan, fiar aan lao ba oin. Liafuan ikus, ita mak sei kaer rai ida ne’e. Nune’e, loke fuan ba malu iha knowledge ou conhecimento, ita mak sei decide rai ida ne’e nia destino. Tan ne’e hanesan jovem prepara aan ba rai ne’e nia futuro. Confidence, trust it, fiar an ba buka atu hakribi no haburas hahalok sira ne’e; Knowledge “add quality”,“ego” kill it, gossip “ignore it”, smile “keep it” love “velue it, fo valor”, confidence “trust it”.  

Ikus liu, hanesan jovem buka tau Interesse nacional as liu buat hotu-hotu do que interesse pessoal. Tamba jovem mak sei kaer rai ida ne’e. Estuda laos atu buka trabalho (remunerado) de’it maibe, buka atu servi ita nia rain. Futuro ita nian, rai ita nian, no povo iha ita nia liman, tan ne’e prepara aan nafatin tamba loron sei to mai, ita mak sei hambrik iha oin, hodi lori nacão ne’e ba oin.

ReferĂȘncias

PAPA FRANCISCO, Exortação Apostólica Pós-Sinodal Christus Vivit, Loreto, Santuårio da Santa Casa, 25 de março de 2019.

_____, Documento Final A fĂ© e o Discernimento Vocacional, 2ÂȘ edição, SĂŁo Paulo, 2013.

_____, Exortação Apostólica Eevangelii Gaudium/ Alegria do Eangelho, Roma, São Pedro, 24 de Novembro de 2013.

BÍBLIA SAGRADA, 1ÂȘ Edição, Difusora BĂ­blica, Lisboa, 2015.

CONSTITUIÇÃO DA REPÚBLICA DE TIMOR-LESTE

MANDELA, Nelson, Deixemos a Liberdade Vencer as Palavras que Mudaram o Mundo, 1ÂȘ edição. Lisboa Portugal, 2011.

MATOSSO, José, Digindade Konis Santana no tuba rai Timor nian, ediçÔes técnica LDA, Lisboa, Portugal, 2012.

LOBATO, Nicolau dos Reis, “Sabemos, e Podemo, e Devemos Vencer”, Ed., Martinho G. Da Silva Gusmão, Centro Nacional Chega, IP, Díli, 2018.

GUSMÃO, Martinho G. Da Silva, Matadalan Eleitoral, 2ÂȘ edição, 25 de Março de 2012.

AQUINO, TomĂĄs, Suma Teolgia, 2ÂȘ edição, Vol. 6, SĂŁo Paulo, 2005.

GUSMÃO, Xanana, Halakon tiha “EGO” hakas aan ba sucesso, disponível em: https://www.google.com/search?client=firefox-b d&q= halakon+ tiha+ ego+ hakas+ an+ ba+ sucessso+ Xanana+Gusmao, acesso no dia 24/09/2022.

PAPA FRANCISCO, Pensar na educação é pensar nas geraçÔes futuras e no futuro da humanidade, in Vatica News, 7 de Fevereiro de 2020, disponível em: https://www.vaticannews.va/pt/papa/news/2020-02/papa-educacao-pensar-geracoes-futuras-futuro-humanidade.html, acesso no dia 17 de Outubro de 2022.

GANDHI, Mahatma, A Verdadeira Educação, in Pensador, disponível em: https:// www. pensador. com/ frase/ NjQ2Nzc5/, acesso no dia 17 de Outubro de 2022.

MANDELA, Nelson, A Educação é a Arma, in Revista Prosa Verso e Arte, disponível em: https:// www. revistaprosaversoearte.com/a-educacao-e-a-arma-mais-poderosa-que-voce-pode-usar-para-mudar-o-mundo-nelson-mandela/, acesso no dia 17 de Outubro de 2022.