Husi: Calisto de Jesus, OFM (Estudante ISFIT â 4 Ano de Filosofia)
Introdução
Ita harĂ© rasik ho matan no rona rasik ho tilun, katak sociedade ohin loron jovem barak mak inclina aan iha droga, prostituição, homicĂdio, suĂcidio, aborto, sex livre, etc. be la fĂł valor ba aan hanesan jovem nebĂ© diâak iha sociedade nia matan. Nuneâe, objetivo husi escrito neâe mak aborda kona ba âJovem sira iha tempo atualâ, hodi fahe hanoin ka reflexĂŁo ba malu nuudar jovem iha rai neâe, basĂĄ Papa Francisco dehan âa reflexĂŁo sobre os jovens e para os jovens nos interpela e estimula a todos nĂłsâ (FRANCISCO: 2019: no. 3). Nuneâe, wainhira ita temi jovem, ita  tenke consciente no reflete katak ita mak futuro no riin ba nação no Creda nian. Tamba nação ho Creda precisa hela ita jovem sira nia contribuição.
Tan neâe pergunta ba ita ida-idak katak ita hanesan jovem nebĂ© diâak, saida mak ita halo ba nação no Creda ida neâe? Ita bele iha expetativa aas ho ideia sira nebĂ© brilhante, maibĂ© ita mĂłs tenki reconhece katak realidade moris nian mak facto ida nebĂ© hatudu katak jovem sira precisa acompanhamento iha aspeto hotu-hotu. Los tebes duni, katak ita mak ema nebĂ© moris hela iha situação juventude nian. Nuneâe, ita precisa duni luta hamutuk hodi moris ho digno iha situação neâe, hodi alcança saida mak Papa Francisco, dehan âos vossos jovens terĂŁo visĂ”es e os vossos velhos terĂŁo sonhosâ (FRANCISCO: 2013: 5), katak ita mak jovem nebĂ© iha visĂŁo hodi luta ba buat nebĂ© ita nia bei-ala sira mehi ona. Tan neâe, mai ita harĂ© hamutuk iha parte hirak tuir mai.
- SĂ© mak jovem?
Jovem katak ema hirak nebĂ© sai husi vida infĂąncia nian hodi tama fali ba ambiente foun ida jovem nian. Bai-bain temi jovem ema hanoin kedas, katak jovem mak futuro no riin ba nação nian. Ida neâe necessĂĄrio tebes atu ita jovem sira tenke kuda hanoin construtivo nian iha ita aan no ema seluk nia aan. Hanesan Papa Francisco dehan âum jovem nĂŁo pode estar desanimado; Ă© prĂłprio dele sonhar coisas grandes, buscar horizontes amplos, ousar mais, ter vontade de conquistar o mundo, ser capaz de aceitar propostas desafiadoras e desejar contribuir com o melhor de si mesmo para construir algo superiorâ (FRANCISCO: 2019: no. 15). Nuneâe, hanesan jovem nebĂ© diâak precisamente mehi ba buat boot, haluan ita nia horizonte no luta hodi alcança buat diâak nebĂ© mehi ona. AlĂ©m de ida neâe, jovem precisa mos cuidado nia aan didiak, tamba ita nia an neâe imajem no semelhaça Maromak nianâImago Deiâ. Tan neâe hahu husi vida jovem nian neâe, ita tenke hanoin ona oinsa cuidado an, contribui ba bem comum, hanesan SĂŁo Tomas de Aquino dehan âema nebĂ© diâak mak ema nebĂ© conserva nia aan ho diâak no justo ba bem comumâ (AQUINO: 2005: 65). Portanto, hanesan Jovem precisa iha hanoin nebĂ© mak tuir ema hotu nia hakarak no dedica nia aan ba bem comum.
Situação ohin loron nian contrĂĄrio, hodi halo jovem maioria mak inclina aan liu ba luxos nebĂ© hamihis nia dignidade, hanesan filĂłsofo boot SĂłcrates dehan âos jovens de hoje gostam dos luxos sĂŁo males comportados desprezam autoridadeâ. Ida neâe atu dehan ohin loron influĂȘncia maldade nian aas liu, nuneâe ita precisa hasai aan husi mal neâe. Tamba dala ruma mos mal neâe sai tiha ona hanesan tomam ida ba ita. Exemplo concreto mak hanesan, iha sociedade jovem barak  usa liafuan mal sai hanesan toman ida ba moris, koalia liafuan ruma sempre temi inan aman ho liafuan nebĂ© la digno. AliĂĄs mal sai ona hanesan verbo auxiliar ou kata bantu atu completa liafuan nebĂ© mak  koâalia. Toman hirak neâe mak hahalok be contribui ba destruição da sociedade, laos construção da sociedade. Nuneâe, jovem nebĂ© diâak, nia tenke iha hanoin construtivo ba familia, ba sociedade no ba nação. Atu sai jovem nebĂ© diâak la precisa contribui kedas ho buat boot, maibe hahu uluk husi buat nebĂ© kiâik, hodi contribui ba fraternidade, domin, dame no paz, iha jovem ida-idak nia aan. Husi neâe mak ita hahu ona contribui ba familia no nação nia diâak.
  Hanesan liafuan popular Jonh keneddy (1976) nian, nebĂ© dehan âNĂŁo pergunte o que seu paĂs pode fazer por vocĂȘ. Pergunte o que vocĂȘ pode fazer por seu paĂs/ Keta husu saida mak o nia nação halo ba o. Husu ba o nia aan, saida mak o halo ba naçãoâ. Liafuan ida neâe hanesan jovem  dala ruma la tama kakutak (absurdo), tamba ita moris ona ho mentalidade ida simu mak barak do que fo mak barak. Nuneâe, ita nia tendĂȘncia mak husu ba nação atu fĂł. Maibe  Hanesan jovem nebĂ© diâak no matenek precisa metin iha prĂncipio atu labele monu ba mentalidade consumista ka problema hirak neâe. Maibe koko halo ka fo ba nação ho intelectualidade naton nebĂ© ita ida-idak iha.
- Jovem nia papel mak saida?
 Jovem nia papel mak iha hanoin construtivo hodi contribui ba nação no Creda liu husi teoria no prĂĄtica (ser o homem da palavra). Papa Francisco dehan jovem sira nia crescimento hatur iha âa consciĂȘncia de que toda a comunidade os evangeliza e educa e a urgĂȘncia de que eles tenham um protagonismo maiorâ (FRANCISCO: 77: no. 106), katak hanesan jovem nebĂ© diâak precisa iha conciĂȘncia atu evangeliza no educa ema seluk atu bele contra buat nebĂ© la los hodi lao tuir dalan no lia loos. Hanesan Jovem, precisa contribui ba nação, kuda domin ba aan rasik no fahe mos ba ema seluk nebĂ© precisa. Jovem nia contribuição mak tenke estuda no luta ba dezenvolvimento nacional. Katak luta laâos usa ação fĂsica ou brutalismo, maibe usa matenek, razĂŁo  no fuan nebĂ© boot hodi contribui ba nação no Creda. BasĂĄ Papa Francisco dehan âser jovem, mais do que uma idade, Ă© um estado do coraçãoâ (FRANCISCO: 2019: no. 34).
Nuudar jovem, buat nebĂ© usa mak hanesan livro, buku no lapizeira, hodi estuda atu luta hasoru buat aat ka corrente aat sira nebĂ© mai invade dadaun ita nia rain. Hanesan filĂłsofa Malaka Yousafzai dehan âema ida livro ida, lapizeira ida bele muda mundoâ One book, One pen can change the worldâ. Los duni, liafuan sira hensan neâe, ba ita jovem-estudante, tenke considera hanesan ahi nebĂ© sunu ita laran, no provoca ita atu ita brani luta ba matenek hodi contribui ba nação no Creda nia diâak. Iha parte ida neâe, liga mos ba fiar Jovem sira nian nebĂ© maioria catĂłlico ida, tem que tau fiar iha Maromak, e hanesan jovem Timor oan ida precisa prepara aan ho ciĂȘncia/ matenek, hodi lori nação ho Creda ba mundo. Jovem nebĂ© diâak buka hametin Creda ho nação iha ita nia fuan hodi hatudu sai ba mundo katak haâu nia rai kiik ida neâe mos naran morin iha mundo.
Ă verdade que, tempo jovem mak fase construtivo nian, nebĂ©  impulsa ema atu halo buat ruma. Nuneâe, buat nebĂ© importante liu ba moris mak hili no halo buat nebĂ© diâak ba aan no mos ba sociedade nia diâak. Maibe ohin loron jovem barak lakon ona espĂrito esforço nian, buat hotu hakarak mai ho instantaneidade, tan moris ona iha sociedade lĂquida ida nebĂ© halo ema sente moris neâe hanesan passageira ida. Husi neâe mak lori ita ba usa sala liberdade hodi mout iha libertinagem. ExpressĂŁo nebĂ© dala barak ita rona no repete husi jovem sira mak âliberdadeâ. Maibe dala barak mos liberdade neâe halo ita lao sala dalan, wainhira liberdade sai ona libertinagem. Ita hanoin katak ho liberdade ida neâe, ita bele halo buat hotu-hotu, maibe lae, liberdade lolos katak ita halo ka hili buat diâak no evita buat aat. Nuneâe, juventude mak tempo ida nebĂ© halo ita experimenta liberdade lolĂłs nian, hodi buka direção ka horizonte nebĂ© los no claro ba ita nia moris, no hola decisĂŁo atu halo buat hotu-hotu diâak ba an, ba nação no ba Creda. Ohin loron jovem barak ladĂșn hateke dook ba futuro, tan neâe mak monu ba situação sira hanesan: droga, prostituição, assĂ©dio sexuĂĄl, homĂcidio, suicĂdio, aborto, etc. No buat seluk tan nebĂ© mosu iha ita-nia rain mak violĂ©ncia entre grupo arte-marciais, partido, grupo, hanesan oho malu, baku malu, tuda malu, etc. Iha neâe ita lakon ona ita nia princĂpio nebĂ© consagra iha ita nia CRDTL be dehan âtendo em vista a construção de um paĂs justo e prĂłspero e o desenvolvimento de uma sociedade solidĂĄria e fraternaâ (PreĂąmbulo).
          Portanto, juventude iha era mileniĂĄl mak tempo ida nebĂ© furak liu atu desenvolve ita nia personalidade no maturidade. Katak jovem nebĂ© harĂ© ba passado no presente, liu husi hahalok ema seluk nian, nia koko mehi ka hateke ba futuro atu halo diâak. Hanesan Papa Francisco dehan âUm jovem sĂĄbio abre-se ao futuro, mas permanece capaz de valorizar algo da experiĂȘncia dos outrosâ (FRANCISCO: 2019: no. 16). Neâe katak jovem sira tenke laâo ba oin maibĂ© la hakotu ligação ba ita nia passado no histĂłria. Hanesan exemplo diâak sira nebĂ© ita nia juventude loriku Aswain sira husik hela ona. Jovem sira ohin loron maioria mak la gosta simu crĂtica no hanoin husi ema seluk, dala ruma ema fo hanoin no crĂtica sempre simu ho liafuan âbuat direito neâe, U boot, Urusan pribadi, etc.â, bainhira ita hanorin an nafatin ho hahalok sira neâe mak ita sei sai deâit o homem individualista, arrogante, ignorante no indiferente iha famĂlia no sociedade nia let hodi hamosu deâit problema, crise, etc. Ho sira neâe hotu, ita jovem precisa duni educação do coração e do carĂĄter, basĂĄ Papa Francisco dehan âa glĂłria da juventude estĂĄ mais no coração do que na força fĂsica ou na impressĂŁo que provoca nos outrosâ (FRANCISCO: 2019: no. 9).
          Husi toman hirak neâe, ita mos precisa sai hanesan saida mak Nelson Mandela dehan âheroista inesgotĂĄvel da juventude, vĂłs os jovens leĂ”es, vĂłs os jovens leĂ”es dado energia a todas a nossa lutaâ (MANDELA: 2011: 88). Liafuan neâe contĂ©m coragem, hanorin ita oinsĂĄ luta ba rai no povo ida neâe nia diâak. Tamba neâe, ita jovem precisa sai hanesan leĂŁo iha hanoin no hahalok, atu luta ba moris diâak. Precisa duni ho hanoin construtivo ba bem comum.
Ohin loron jovem sira maioria sei Ăłdio malu, tan soran husi leten, histĂłria tun husi leten mai ho versĂŁo oi-oin no la iha uniformidade. AliĂĄs naâi-ulun sira dala ruma kaer ukun lao tuir deâit nia hakarak, la tuir lei, mai ho ideias contrĂĄrias, tendĂȘncia, individualista, neopotismo, corrupção. Nuneâe, haluha tiha saida mak bem comum. Dala ruma mos soran jovem sira ho ideologia oi-oin, ikus mai jovem sira sai vĂtima, no fim jovem sira consciente an, sira (jovens) hahu baruk no la iha ona vontade atu rona naâi ulun sira.
- Jovem InfluĂȘnciado ho Digitalização iha Mundo Recente
Iha parte ida neâe ita harĂ© katak recentemente jovem barak mak estraga deâit tempo ba mundo tecnolĂłgico ka digitalização, hanesan: Facebook, WhatsApp, Messenger, Instagram, Tiktok, Games no seluk tan. Iha neâe quer dizer meios hirak neâe la aat, maibĂ© dala ruma tamba ita mout iha libertinagem hodi desvia rasik ita nia hanoin, ita nia esperança ba ita nia mehi nebĂ© ita hakarak. Ho liafuan seluk ita dehan mehi boot maibĂ© ita la hatudu iha ação, katak ita hakarak atinge ita nia direito no objetivo maibe la iha dever atu hatudu hanesan jovem nebĂ© diâak. Imagina se tempo tomak ita treino an deâit ho buat sira nebĂ© temi iha leten neâe, oinsĂĄ mak ita bele prepara an didiak hodi assumi moris neâe iha tempo tuir mai.
Husi mundo digitalizado ida neâe halo ita lakon ita nia soliedariedade, cooperação, colaboração, responsabilidade no sensibilidade. Exempleo hanesan, bainhira ita nia lĂder nacional balu tun ba terreno hodi ajuda maluk vĂtima sira nebĂ© afetado husi inundação, desastres naturais, tara an, ita kaer camera hodi halo vĂdeo no hasai deâit foto, em vez de serviço hamutuk hodi normaliza fali situação nebĂ© comunidade hasoru, maibe buka aumenta situação sai aat liu iha mĂ©dia social, etc. Meios sira nebĂ© temi iha leten neâe, em si diâak, no ajuda ita halo comunicação nebĂ© lais ho ema seluk. Maibe ho ita nia prazer, gosto ka mal uso, ita usa la tuir tiha nia dalan, ikus mai ita rasik sai vĂtima ba eletronização ou digitalização neâe.
Husi neâe hakarak desafia ita hotu, atu ita hola uituan passagem sira nebĂ© riku ho valores. Hanesan jovem nebĂ© diâak precisa tau importĂąncia uluk iha famĂlia hodi fo valor ba riku-soin nebĂ© iha, no rona malu iha famĂlia liu-liu rona inan aman. Ohin loron ita hanesan oan nebĂ© lao dook ona husi uma ka husi origem. AliĂĄs, ita lao dook ona husi valor moral famĂlia nian, mout ba libertinagem hodi influenciado ho digitalização, ikus mai ita nia hanoin no hahalok sai sabraut hotu. Nuneâe, ita precisa fila fali ba uma ka origem lolĂłs nian. Ita bele reflete iha passagem EvangĂ©lico neâe âoan nebe lakon hetan fali, oan nebĂ© hakarak husik nia uma hodi ba rai dook. Husi nia hanoin no hakarak sira lori nia ba ukun rasik an no lori nia ba moris aat liu, hafoin nia senti moris kiâak teb-tebes; maske nuneâe nia hetan kbiâit atu hahĂș moris foun hodi decide fila fali ba nia aman nia umaâ (Lc 15, 11-32). Iha neâe passagem hakarak convida ita fila fali ba ita nia valor cultural, moral no Ă©tica nebĂ© uluk ita nia avo sira herda mai ita.
Nuneâe, hanesan jovem nebĂ© diâak precisa estuda husi passado hodi muda an iha presente no prepara an ba futuro. Jovem nebĂ© diâak keta husik ninia origem no lalika baruk atu fo ka partilha conhecimento no talento nebĂ© iha ba ema seluk. BasĂĄ Jesus dehan o fo atus ida ba ema seluk o sei hetan liu fali atus ida nebĂ© o fĂł ba ema seluk. Nuneâe mos Papa Francisco dehan âJesus louva mais o jovem pecador que retoma o bom caminho do que aquele que se julga fiel, mas nĂŁo vive o espĂrito do amor e da misericĂłrdiaâ (FRANCISCO: 2019:no. 12).
 Iha tinan 1989 iha visitação Santo Padre JoĂŁo Paulo II nian iha Tasi-Tolu, hanesan polĂtica ida nebĂ© Timor hatudu ba mundo katak Timor hakarak ukun rasik aan. Iha nebĂĄ mak jovem sira aproveita cerimĂłnia refere hodi foti aas pampletos balu nebĂ© hakerek ho lian portuguĂȘs hodi halo apelo ba independĂȘncia Timor nian (MATOSSO: 2012: 159), katak Jovem iha tempo nebĂĄ contribui tebes ba rai ida neâe. Mensagen furak nebĂ© jovem barak relembra nafatin toâo ohin loron mak passagen furak husi SĂŁo Mateus nian nebĂ© Papa JoĂŁo Paulo II pronuncia dehan âVĂłs sois o sal da terra e vĂłs sois a luz do mundoâ imi  mak masin rai nian no naroman mundu nian (Mt 5, 13-16). Mensagem badak no kleâan nebĂ© sunu juventude loriku Aswaâin sira nia fuan husi loron ba loron. Iha nebĂĄ mos Xanana nia texto kmook, Algema de lĂĄgrimas dehan povo timor, laran metin ba igreja (MATOSSO: 2012: 157). Ho situção sira neâe, liu deâit tinan ida, iha tinan 1991 jovem barak nebĂ© ho aten-brani hamriik hodi se sira nia hirus matan ba força IndonĂ©sia, hodi hakilar no haklalak ba liberdade rai doben Timor-Leste nian ho princĂpio ida maka âmate ka moris ukun rasik aanâ.
Acontecimento neâe ho tan Masacre Santa Cruz nebĂ© organiza husi foinsaâe loriku Aswaâin sira neâe mak hatudu ba mundo tomak katak Timor iha situação ida nebĂ© grave no iha violação direitos humanos nebĂ© makaâas teb-tebes husi força IndonĂ©sia nian. Ho esforço hirak neâe hotu, hatudu katak jovem sira iha fuan nebĂ© manas duni ba luta ida nebĂ© difĂcil toâo lakon vida, maibĂ© ho espirito patriotismo no nacionalismo nian nebĂ© forte, hatudu duni resultado iha consulta popular dia 30 de Agsoto de 1999, hodi iha 20 de Maio de 2002 Timor halo restauração da independĂȘncia, hodi mundo reconhece hikas independĂȘncia nebĂ© proclama tiha ona iha loron 28 fulan Novembro tinan 1975.
Ita tenki reconhece nafatin facto participação luta libertação husi juventude loriku aswaâin sira nian, hodi promove espĂrito fuan manas ba desenvolvimento jovem mileniĂĄl sira iha processo harĂ estado RDTL nian. Atu ema hot-hotu la sai deâit passivo iha rai ida nebĂ© harĂ ho ruin no ran neâe, maibe luta atu construi no desenvolve Timor-Leste. Uluk sira luta ona ba ita nia independĂȘncia, ohin loron ita tenke cosciente an katak ita mak geração foun nebĂ© luta ba construção no desenvolvimento rai neâe nian, hodi foti Timor sai hanesan paĂs ida nebĂ© justo no prĂłspero, e sai hanesan sociedade ida nebĂ© solidĂĄria no fraterna. Husi neâe ita precisa âLembrar o passado para melhor construir o futuroâ. Nuneâe, participação juventude loriku aswaâin nian lori ita fila fali ba buat nebĂ© koalia ona iha parte dahuluk, katak jovem sira ninia papĂ©l importante teb-tebes iha sosiedade no nação nia moris. De facto ita harĂ© bainhira lĂder sira hanesan Nicolau Lobato, no sira seluk nebĂ© mate ona, foinsaâe sira la rende atu fĂł rai lulik neâe ba ukun-nain estrangeiro sira, maibĂ© sira brani liu tan hodi se hirus matan ba kilat musan nebĂ© sira rasik la mehi atu simu, hodi conquista independĂȘncia.
Hanesan jovem nebĂ© diâak precisa halo distinção ba liafuan rona hanesan iha lian portuguĂȘs dehan ho liafuan rua escutar e ouvir. Escutar katak ita hanesan jovem ida wainhira ita rona buat nebĂ© mak importante ba bem comum, ita precisa rona no tau iha fuan hodi implementa iha ita nia aan no ba ema seluk nebĂ© precisa. Iha ita nia moris dala barak ita monu iha liafuan ouvir katak importante mak rona deâit saida mak ema koalia! significa rona maibe la tau importĂąncia ba liafuan nebĂ© mak ema koâalia. Husi neâe mak ita lakon valora moral nebĂ© famĂlia ho uma Creda hanorin, hodi lori ita ba sabraut iha hanoin no hahalok (FRANCISCO: 2013: 6).
- Lia kmook ba Jovem no ukun nain sira
Uluk nanain hakarak sugere ba ukun nain sira nebĂ© halao polĂtica iha ita nia rai laran. Katak liafuan populĂĄr nebĂ© dala barak ita rona husi ita nia lĂder sira no ukun-naâin sira, iha tempo campanha no iha palestra ba jovem sira, mak dehan katak imi jovem sira mak futuro nação nian ou imi mak ai-rin ba nação! Hodi halo retĂłrica furak oi-oin iha foinsaâe sira nia oin, maibĂ© la hatudu mĂ©todo ruma oinsĂĄ convençe jovem ida, katak jovem sira mak futuro nação nian. AliĂĄs sira rasik la hatudu exemplo diâak ba jovem sira, sira barak mak halo corrupção, nepotismo, partidarismo, familiarismo, etc. Tamba neâe, keta halo retĂłrica oi-oin maibe hatudu exemplo diâak atu jovem sira banati tuir.
Segundo, hanesan jovem nebĂ© foin sae precisa sai matenek no aprende barak atu halo diâak. Ita tenke dehan ba ita nia-an katak ita laâos deâit futuro nação nian, maibĂ© ita mos presente nação no sosiedade nebĂ© ita hela ba nian. Tamba atu hetan futuro nebĂ© brilhante hahu husi presente. Tempu jovem mak fase ida nebĂ© ita hola decisĂŁo importante sira. Tamba neâe hakas an ba hodi dehan ba ita nia an âlae ba imoralâ nebĂ© halo ita monu ba grupoismo no radicalismo, etc. Jovem ida-idak mak protagonista atu educa ida-idak nia an no ita-nia maluk sira nebĂ© precisa.
Ukun nain sira precisa ukun ho matenek ka episteme ou conhecimento atu ukun ho diâak, liu-liu tau matan ba jovem sira, tamba jovem sira mak futuro nação nian. Hanesan filosofo PlatĂŁo hanorin katak makaer-ukun sira mak ema nebĂ© neon matenek (epĂsteme) hodi hanoin klean kona ba estado ideal katak filĂłsofo mak liurai (GUSMĂO: 2012: 129). Jovem sira mak riin no abut ba rai ida neâe. Nação ida neâe ba oin iha ita jovem sira nia liman. Tamba Lobato afirma âRai Timor agora hanesan uma ita nian ona. Uma nain mak ita. Loke ka taka odamatan, ita mak loke no ita mak takaâ (LOBATO: 2018: 371). Los tebes duni, rai timor agora ita nian, laos ema estrangeiro sira nian, tan neâe ita mak nain ona ba rai ida neâe. Tan neâe fo liman hamutuk hodi hadia.
 Jovem nebe diâak buka halakon ou minimiza insulta malu iha mĂ©dia social, hanesan hatun malu, tolok malu, etc. Hanesan jovem, diâak liu mak hatudu ita-nia an nuudar jovem nebĂ© brani ba lia los, justiça no contribui ba bem comum. Jovem nebĂ© diâak buka acesso ba educação atu bele hadia aan no mos ba sociedade. BasĂĄ Papa Francisco dehan âĂ© atravĂ©s da educação que o ser humano alcança o seu potencial mĂĄximo e se torna um ser consciente, livre e responsĂĄvelâ (FRANCISCO: 2020).
Ita liga mos jovem sira ba iha setĂłr educação nian, tuir matenek nain ida naran Jean Piaget, dehan âobjetivo principĂĄl husi educação neâe mak cria ema foun ida hodi halo buat foun, laâos deâit atu repete fali buat at sira nebĂ© geração uluk sira halo tiha onaâ. Significa educação iha papel importante atu muda cidadĂŁo sira-nia mentalidade no carĂĄter, hodi haburas iniciativa foun ho ideia inovativa nebĂ© diferente. Nuneâe, Mahatma Gandhi, dehan âa verdadeira educação consiste em pĂŽr a descoberto ou fazer atualizar o melhor de uma pessoaâ (GANDHI), katak educação lolos neâe mak halo ita descobre an hodi halo ita nia an neâe sai diâak liu tan. Nuneâe ita bele ona kaer ba Mandela nia definição nebĂ© dehan âa educação Ă© a arma mais poderosa que voce pode utilizar para mudar o mundoâ (MANDELA). Ikus mai hanesan duni poeta Timor oan Francisco Borja da Costa nebĂ© dehan âhusi rai nebĂ© ita sama ba neâe sei hamosu ema foun idaâ. Los, ita precisa sai ema foun ho hanoin foun hodi buka solução ruma ba rai no povo neâe nia moris. Ema foun mak se? Ema foun mak ita iha tempo ohin loron, ho mentalidade ida katak hanesan jovem buka hafoun mentalidade foun ho hanoin nebĂ© construtivo, no hanesan jovem buka aprofunda nafatin ita-nia valor cultura no religiĂŁo catĂłlica nian iha rai doben Timor-Leste.
ConclusĂŁo
Haâu hakarak taka ho mensagem Xanana nian nebĂ© dehan âHalakon tiha EGO hakas aan ba sucessoâ (GUSMĂO: 2022). Ohin loron jovem barak mak moris nakonu ho hahalok âEgoâ. Tan neâe koko halakon tiha Ego contribui no discute hamutuk oinsĂĄ atu desenvolve ita nia rai no hadia ita nia sociedade. Tan neâe halakon EGO hodi valoriza domin. Ohin loron ho mal uso kona ba facebook, whatsAap, instagram, etc, bele mos oho ita nia futuro. AliĂĄs, ita mak estraga rasik ita nia mentalidade, ita nia moral hodi monu ba iha libertinagem. Tan neâe fĂł valor ba domin ho smile. Dala ruma ema balu smile ba ita, atu hamonu ita no tau laço ba ita, maibe buka atu hamnasa ou smile ho fuan ba ema hotu. Precisa kuda iha fuan saida mak âkeep itâ katak smile ho laran atu ema hotu haksolok. Hanesan jovem halakon tiha (gossip), hatun malu, hamoe malu, etc. Success, hakas aan, fiar aan lao ba oin. Liafuan ikus, ita mak sei kaer rai ida neâe. Nuneâe, loke fuan ba malu iha knowledge ou conhecimento, ita mak sei decide rai ida neâe nia destino. Tan neâe hanesan jovem prepara aan ba rai neâe nia futuro. Confidence, trust it, fiar an ba buka atu hakribi no haburas hahalok sira neâe; Knowledge âadd qualityâ,âegoâ kill it, gossip âignore itâ, smile âkeep itâ love âvelue it, fo valorâ, confidence âtrust itâ. Â
Ikus liu, hanesan jovem buka tau Interesse nacional as liu buat hotu-hotu do que interesse pessoal. Tamba jovem mak sei kaer rai ida neâe. Estuda laos atu buka trabalho (remunerado) deâit maibe, buka atu servi ita nia rain. Futuro ita nian, rai ita nian, no povo iha ita nia liman, tan neâe prepara aan nafatin tamba loron sei to mai, ita mak sei hambrik iha oin, hodi lori nacĂŁo neâe ba oin.
ReferĂȘncias
PAPA FRANCISCO, Exortação Apostólica Pós-Sinodal Christus Vivit, Loreto, Santuårio da Santa Casa, 25 de março de 2019.
_____, Documento Final A fĂ© e o Discernimento Vocacional, 2ÂȘ edição, SĂŁo Paulo, 2013.
_____, Exortação Apostólica Eevangelii Gaudium/ Alegria do Eangelho, Roma, São Pedro, 24 de Novembro de 2013.
BĂBLIA SAGRADA, 1ÂȘ Edição, Difusora BĂblica, Lisboa, 2015.
CONSTITUIĂĂO DA REPĂBLICA DE TIMOR-LESTE
MANDELA, Nelson, Deixemos a Liberdade Vencer as Palavras que Mudaram o Mundo, 1ÂȘ edição. Lisboa Portugal, 2011.
MATOSSO, José, Digindade Konis Santana no tuba rai Timor nian, ediçÔes técnica LDA, Lisboa, Portugal, 2012.
LOBATO, Nicolau dos Reis, âSabemos, e Podemo, e Devemos Vencerâ, Ed., Martinho G. Da Silva GusmĂŁo, Centro Nacional Chega, IP, DĂli, 2018.
GUSMĂO, Martinho G. Da Silva, Matadalan Eleitoral, 2ÂȘ edição, 25 de Março de 2012.
AQUINO, TomĂĄs, Suma Teolgia, 2ÂȘ edição, Vol. 6, SĂŁo Paulo, 2005.
GUSMĂO, Xanana, Halakon tiha âEGOâ hakas aan ba sucesso, disponĂvel em: https://www.google.com/search?client=firefox-b d&q= halakon+ tiha+ ego+ hakas+ an+ ba+ sucessso+ Xanana+Gusmao, acesso no dia 24/09/2022.
PAPA FRANCISCO, Pensar na educação Ă© pensar nas geraçÔes futuras e no futuro da humanidade, in Vatica News, 7 de Fevereiro de 2020, disponĂvel em: https://www.vaticannews.va/pt/papa/news/2020-02/papa-educacao-pensar-geracoes-futuras-futuro-humanidade.html, acesso no dia 17 de Outubro de 2022.
GANDHI, Mahatma, A Verdadeira Educação, in Pensador, disponĂvel em: https:// www. pensador. com/ frase/ NjQ2Nzc5/, acesso no dia 17 de Outubro de 2022.
MANDELA, Nelson, A Educação Ă© a Arma, in Revista Prosa Verso e Arte, disponĂvel em: https:// www. revistaprosaversoearte.com/a-educacao-e-a-arma-mais-poderosa-que-voce-pode-usar-para-mudar-o-mundo-nelson-mandela/, acesso no dia 17 de Outubro de 2022.
