Husi: Calisto de Jesus, OFM (Estudante ISFIT – 4 Ano de Filosofia)
Introdução
Ita haré rasik ho matan no rona rasik ho tilun, katak sociedade ohin loron jovem barak mak inclina aan iha droga, prostituição, homicídio, suícidio, aborto, sex livre, etc. be la fó valor ba aan hanesan jovem nebé di’ak iha sociedade nia matan. Nune’e, objetivo husi escrito ne’e mak aborda kona ba “Jovem sira iha tempo atual”, hodi fahe hanoin ka reflexão ba malu nuudar jovem iha rai ne’e, basá Papa Francisco dehan “a reflexão sobre os jovens e para os jovens nos interpela e estimula a todos nós” (FRANCISCO: 2019: no. 3). Nune’e, wainhira ita temi jovem, ita tenke consciente no reflete katak ita mak futuro no riin ba nação no Creda nian. Tamba nação ho Creda precisa hela ita jovem sira nia contribuição.
Tan ne’e pergunta ba ita ida-idak katak ita hanesan jovem nebé di’ak, saida mak ita halo ba nação no Creda ida ne’e? Ita bele iha expetativa aas ho ideia sira nebé brilhante, maibé ita mós tenki reconhece katak realidade moris nian mak facto ida nebé hatudu katak jovem sira precisa acompanhamento iha aspeto hotu-hotu. Los tebes duni, katak ita mak ema nebé moris hela iha situação juventude nian. Nune’e, ita precisa duni luta hamutuk hodi moris ho digno iha situação ne’e, hodi alcança saida mak Papa Francisco, dehan “os vossos jovens terão visões e os vossos velhos terão sonhos” (FRANCISCO: 2013: 5), katak ita mak jovem nebé iha visão hodi luta ba buat nebé ita nia bei-ala sira mehi ona. Tan ne’e, mai ita haré hamutuk iha parte hirak tuir mai.
- Sé mak jovem?
Jovem katak ema hirak nebé sai husi vida infância nian hodi tama fali ba ambiente foun ida jovem nian. Bai-bain temi jovem ema hanoin kedas, katak jovem mak futuro no riin ba nação nian. Ida ne’e necessário tebes atu ita jovem sira tenke kuda hanoin construtivo nian iha ita aan no ema seluk nia aan. Hanesan Papa Francisco dehan “um jovem não pode estar desanimado; é próprio dele sonhar coisas grandes, buscar horizontes amplos, ousar mais, ter vontade de conquistar o mundo, ser capaz de aceitar propostas desafiadoras e desejar contribuir com o melhor de si mesmo para construir algo superior” (FRANCISCO: 2019: no. 15). Nune’e, hanesan jovem nebé di’ak precisamente mehi ba buat boot, haluan ita nia horizonte no luta hodi alcança buat di’ak nebé mehi ona. Além de ida ne’e, jovem precisa mos cuidado nia aan didiak, tamba ita nia an ne’e imajem no semelhaça Maromak nian”Imago Dei”. Tan ne’e hahu husi vida jovem nian ne’e, ita tenke hanoin ona oinsa cuidado an, contribui ba bem comum, hanesan São Tomas de Aquino dehan “ema nebé di’ak mak ema nebé conserva nia aan ho di’ak no justo ba bem comum” (AQUINO: 2005: 65). Portanto, hanesan Jovem precisa iha hanoin nebé mak tuir ema hotu nia hakarak no dedica nia aan ba bem comum.
Situação ohin loron nian contrário, hodi halo jovem maioria mak inclina aan liu ba luxos nebé hamihis nia dignidade, hanesan filósofo boot Sócrates dehan “os jovens de hoje gostam dos luxos são males comportados desprezam autoridade”. Ida ne’e atu dehan ohin loron influência maldade nian aas liu, nune’e ita precisa hasai aan husi mal ne’e. Tamba dala ruma mos mal ne’e sai tiha ona hanesan tomam ida ba ita. Exemplo concreto mak hanesan, iha sociedade jovem barak usa liafuan mal sai hanesan toman ida ba moris, koalia liafuan ruma sempre temi inan aman ho liafuan nebé la digno. Aliás mal sai ona hanesan verbo auxiliar ou kata bantu atu completa liafuan nebé mak ko’alia. Toman hirak ne’e mak hahalok be contribui ba destruição da sociedade, laos construção da sociedade. Nune’e, jovem nebé di’ak, nia tenke iha hanoin construtivo ba familia, ba sociedade no ba nação. Atu sai jovem nebé di’ak la precisa contribui kedas ho buat boot, maibe hahu uluk husi buat nebé ki’ik, hodi contribui ba fraternidade, domin, dame no paz, iha jovem ida-idak nia aan. Husi ne’e mak ita hahu ona contribui ba familia no nação nia di’ak.
Hanesan liafuan popular Jonh keneddy (1976) nian, nebé dehan “Não pergunte o que seu país pode fazer por você. Pergunte o que você pode fazer por seu país/ Keta husu saida mak o nia nação halo ba o. Husu ba o nia aan, saida mak o halo ba nação”. Liafuan ida ne’e hanesan jovem dala ruma la tama kakutak (absurdo), tamba ita moris ona ho mentalidade ida simu mak barak do que fo mak barak. Nune’e, ita nia tendência mak husu ba nação atu fó. Maibe Hanesan jovem nebé di’ak no matenek precisa metin iha príncipio atu labele monu ba mentalidade consumista ka problema hirak ne’e. Maibe koko halo ka fo ba nação ho intelectualidade naton nebé ita ida-idak iha.
- Jovem nia papel mak saida?
Jovem nia papel mak iha hanoin construtivo hodi contribui ba nação no Creda liu husi teoria no prática (ser o homem da palavra). Papa Francisco dehan jovem sira nia crescimento hatur iha “a consciência de que toda a comunidade os evangeliza e educa e a urgência de que eles tenham um protagonismo maior” (FRANCISCO: 77: no. 106), katak hanesan jovem nebé di’ak precisa iha conciência atu evangeliza no educa ema seluk atu bele contra buat nebé la los hodi lao tuir dalan no lia loos. Hanesan Jovem, precisa contribui ba nação, kuda domin ba aan rasik no fahe mos ba ema seluk nebé precisa. Jovem nia contribuição mak tenke estuda no luta ba dezenvolvimento nacional. Katak luta la’os usa ação física ou brutalismo, maibe usa matenek, razão no fuan nebé boot hodi contribui ba nação no Creda. Basá Papa Francisco dehan “ser jovem, mais do que uma idade, é um estado do coração” (FRANCISCO: 2019: no. 34).
Nuudar jovem, buat nebé usa mak hanesan livro, buku no lapizeira, hodi estuda atu luta hasoru buat aat ka corrente aat sira nebé mai invade dadaun ita nia rain. Hanesan filósofa Malaka Yousafzai dehan “ema ida livro ida, lapizeira ida bele muda mundo” One book, One pen can change the world”. Los duni, liafuan sira hensan ne’e, ba ita jovem-estudante, tenke considera hanesan ahi nebé sunu ita laran, no provoca ita atu ita brani luta ba matenek hodi contribui ba nação no Creda nia di’ak. Iha parte ida ne’e, liga mos ba fiar Jovem sira nian nebé maioria católico ida, tem que tau fiar iha Maromak, e hanesan jovem Timor oan ida precisa prepara aan ho ciência/ matenek, hodi lori nação ho Creda ba mundo. Jovem nebé di’ak buka hametin Creda ho nação iha ita nia fuan hodi hatudu sai ba mundo katak ha’u nia rai kiik ida ne’e mos naran morin iha mundo.
É verdade que, tempo jovem mak fase construtivo nian, nebé impulsa ema atu halo buat ruma. Nune’e, buat nebé importante liu ba moris mak hili no halo buat nebé di’ak ba aan no mos ba sociedade nia di’ak. Maibe ohin loron jovem barak lakon ona espírito esforço nian, buat hotu hakarak mai ho instantaneidade, tan moris ona iha sociedade líquida ida nebé halo ema sente moris ne’e hanesan passageira ida. Husi ne’e mak lori ita ba usa sala liberdade hodi mout iha libertinagem. Expressão nebé dala barak ita rona no repete husi jovem sira mak “liberdade”. Maibe dala barak mos liberdade ne’e halo ita lao sala dalan, wainhira liberdade sai ona libertinagem. Ita hanoin katak ho liberdade ida ne’e, ita bele halo buat hotu-hotu, maibe lae, liberdade lolos katak ita halo ka hili buat di’ak no evita buat aat. Nune’e, juventude mak tempo ida nebé halo ita experimenta liberdade lolós nian, hodi buka direção ka horizonte nebé los no claro ba ita nia moris, no hola decisão atu halo buat hotu-hotu di’ak ba an, ba nação no ba Creda. Ohin loron jovem barak ladún hateke dook ba futuro, tan ne’e mak monu ba situação sira hanesan: droga, prostituição, assédio sexuál, homícidio, suicídio, aborto, etc. No buat seluk tan nebé mosu iha ita-nia rain mak violéncia entre grupo arte-marciais, partido, grupo, hanesan oho malu, baku malu, tuda malu, etc. Iha ne’e ita lakon ona ita nia princípio nebé consagra iha ita nia CRDTL be dehan “tendo em vista a construção de um país justo e próspero e o desenvolvimento de uma sociedade solidária e fraterna” (Preâmbulo).
Portanto, juventude iha era mileniál mak tempo ida nebé furak liu atu desenvolve ita nia personalidade no maturidade. Katak jovem nebé haré ba passado no presente, liu husi hahalok ema seluk nian, nia koko mehi ka hateke ba futuro atu halo di’ak. Hanesan Papa Francisco dehan “Um jovem sábio abre-se ao futuro, mas permanece capaz de valorizar algo da experiência dos outros” (FRANCISCO: 2019: no. 16). Ne’e katak jovem sira tenke la’o ba oin maibé la hakotu ligação ba ita nia passado no história. Hanesan exemplo di’ak sira nebé ita nia juventude loriku Aswain sira husik hela ona. Jovem sira ohin loron maioria mak la gosta simu crítica no hanoin husi ema seluk, dala ruma ema fo hanoin no crítica sempre simu ho liafuan “buat direito ne’e, U boot, Urusan pribadi, etc.”, bainhira ita hanorin an nafatin ho hahalok sira ne’e mak ita sei sai de’it o homem individualista, arrogante, ignorante no indiferente iha família no sociedade nia let hodi hamosu de’it problema, crise, etc. Ho sira ne’e hotu, ita jovem precisa duni educação do coração e do caráter, basá Papa Francisco dehan “a glória da juventude está mais no coração do que na força física ou na impressão que provoca nos outros” (FRANCISCO: 2019: no. 9).
Husi toman hirak ne’e, ita mos precisa sai hanesan saida mak Nelson Mandela dehan “heroista inesgotável da juventude, vós os jovens leões, vós os jovens leões dado energia a todas a nossa luta” (MANDELA: 2011: 88). Liafuan ne’e contém coragem, hanorin ita oinsá luta ba rai no povo ida ne’e nia di’ak. Tamba ne’e, ita jovem precisa sai hanesan leão iha hanoin no hahalok, atu luta ba moris di’ak. Precisa duni ho hanoin construtivo ba bem comum.
Ohin loron jovem sira maioria sei ódio malu, tan soran husi leten, história tun husi leten mai ho versão oi-oin no la iha uniformidade. Aliás na’i-ulun sira dala ruma kaer ukun lao tuir de’it nia hakarak, la tuir lei, mai ho ideias contrárias, tendência, individualista, neopotismo, corrupção. Nune’e, haluha tiha saida mak bem comum. Dala ruma mos soran jovem sira ho ideologia oi-oin, ikus mai jovem sira sai vítima, no fim jovem sira consciente an, sira (jovens) hahu baruk no la iha ona vontade atu rona na’i ulun sira.
- Jovem Influênciado ho Digitalização iha Mundo Recente
Iha parte ida ne’e ita haré katak recentemente jovem barak mak estraga de’it tempo ba mundo tecnológico ka digitalização, hanesan: Facebook, WhatsApp, Messenger, Instagram, Tiktok, Games no seluk tan. Iha ne’e quer dizer meios hirak ne’e la aat, maibé dala ruma tamba ita mout iha libertinagem hodi desvia rasik ita nia hanoin, ita nia esperança ba ita nia mehi nebé ita hakarak. Ho liafuan seluk ita dehan mehi boot maibé ita la hatudu iha ação, katak ita hakarak atinge ita nia direito no objetivo maibe la iha dever atu hatudu hanesan jovem nebé di’ak. Imagina se tempo tomak ita treino an de’it ho buat sira nebé temi iha leten ne’e, oinsá mak ita bele prepara an didiak hodi assumi moris ne’e iha tempo tuir mai.
Husi mundo digitalizado ida ne’e halo ita lakon ita nia soliedariedade, cooperação, colaboração, responsabilidade no sensibilidade. Exempleo hanesan, bainhira ita nia líder nacional balu tun ba terreno hodi ajuda maluk vítima sira nebé afetado husi inundação, desastres naturais, tara an, ita kaer camera hodi halo vídeo no hasai de’it foto, em vez de serviço hamutuk hodi normaliza fali situação nebé comunidade hasoru, maibe buka aumenta situação sai aat liu iha média social, etc. Meios sira nebé temi iha leten ne’e, em si di’ak, no ajuda ita halo comunicação nebé lais ho ema seluk. Maibe ho ita nia prazer, gosto ka mal uso, ita usa la tuir tiha nia dalan, ikus mai ita rasik sai vítima ba eletronização ou digitalização ne’e.
Husi ne’e hakarak desafia ita hotu, atu ita hola uituan passagem sira nebé riku ho valores. Hanesan jovem nebé di’ak precisa tau importância uluk iha família hodi fo valor ba riku-soin nebé iha, no rona malu iha família liu-liu rona inan aman. Ohin loron ita hanesan oan nebé lao dook ona husi uma ka husi origem. Aliás, ita lao dook ona husi valor moral família nian, mout ba libertinagem hodi influenciado ho digitalização, ikus mai ita nia hanoin no hahalok sai sabraut hotu. Nune’e, ita precisa fila fali ba uma ka origem lolós nian. Ita bele reflete iha passagem Evangélico ne’e “oan nebe lakon hetan fali, oan nebé hakarak husik nia uma hodi ba rai dook. Husi nia hanoin no hakarak sira lori nia ba ukun rasik an no lori nia ba moris aat liu, hafoin nia senti moris ki’ak teb-tebes; maske nune’e nia hetan kbi’it atu hahú moris foun hodi decide fila fali ba nia aman nia uma” (Lc 15, 11-32). Iha ne’e passagem hakarak convida ita fila fali ba ita nia valor cultural, moral no ética nebé uluk ita nia avo sira herda mai ita.
Nune’e, hanesan jovem nebé di’ak precisa estuda husi passado hodi muda an iha presente no prepara an ba futuro. Jovem nebé di’ak keta husik ninia origem no lalika baruk atu fo ka partilha conhecimento no talento nebé iha ba ema seluk. Basá Jesus dehan o fo atus ida ba ema seluk o sei hetan liu fali atus ida nebé o fó ba ema seluk. Nune’e mos Papa Francisco dehan “Jesus louva mais o jovem pecador que retoma o bom caminho do que aquele que se julga fiel, mas não vive o espírito do amor e da misericórdia” (FRANCISCO: 2019:no. 12).
Iha tinan 1989 iha visitação Santo Padre João Paulo II nian iha Tasi-Tolu, hanesan política ida nebé Timor hatudu ba mundo katak Timor hakarak ukun rasik aan. Iha nebá mak jovem sira aproveita cerimónia refere hodi foti aas pampletos balu nebé hakerek ho lian português hodi halo apelo ba independência Timor nian (MATOSSO: 2012: 159), katak Jovem iha tempo nebá contribui tebes ba rai ida ne’e. Mensagen furak nebé jovem barak relembra nafatin to’o ohin loron mak passagen furak husi São Mateus nian nebé Papa João Paulo II pronuncia dehan “Vós sois o sal da terra e vós sois a luz do mundo” imi mak masin rai nian no naroman mundu nian (Mt 5, 13-16). Mensagem badak no kle’an nebé sunu juventude loriku Aswa’in sira nia fuan husi loron ba loron. Iha nebá mos Xanana nia texto kmook, Algema de lágrimas dehan povo timor, laran metin ba igreja (MATOSSO: 2012: 157). Ho situção sira ne’e, liu de’it tinan ida, iha tinan 1991 jovem barak nebé ho aten-brani hamriik hodi se sira nia hirus matan ba força Indonésia, hodi hakilar no haklalak ba liberdade rai doben Timor-Leste nian ho princípio ida maka “mate ka moris ukun rasik aan”.
Acontecimento ne’e ho tan Masacre Santa Cruz nebé organiza husi foinsa’e loriku Aswa’in sira ne’e mak hatudu ba mundo tomak katak Timor iha situação ida nebé grave no iha violação direitos humanos nebé maka’as teb-tebes husi força Indonésia nian. Ho esforço hirak ne’e hotu, hatudu katak jovem sira iha fuan nebé manas duni ba luta ida nebé difícil to’o lakon vida, maibé ho espirito patriotismo no nacionalismo nian nebé forte, hatudu duni resultado iha consulta popular dia 30 de Agsoto de 1999, hodi iha 20 de Maio de 2002 Timor halo restauração da independência, hodi mundo reconhece hikas independência nebé proclama tiha ona iha loron 28 fulan Novembro tinan 1975.
Ita tenki reconhece nafatin facto participação luta libertação husi juventude loriku aswa’in sira nian, hodi promove espírito fuan manas ba desenvolvimento jovem mileniál sira iha processo harí estado RDTL nian. Atu ema hot-hotu la sai de’it passivo iha rai ida nebé harí ho ruin no ran ne’e, maibe luta atu construi no desenvolve Timor-Leste. Uluk sira luta ona ba ita nia independência, ohin loron ita tenke cosciente an katak ita mak geração foun nebé luta ba construção no desenvolvimento rai ne’e nian, hodi foti Timor sai hanesan país ida nebé justo no próspero, e sai hanesan sociedade ida nebé solidária no fraterna. Husi ne’e ita precisa “Lembrar o passado para melhor construir o futuro”. Nune’e, participação juventude loriku aswa’in nian lori ita fila fali ba buat nebé koalia ona iha parte dahuluk, katak jovem sira ninia papél importante teb-tebes iha sosiedade no nação nia moris. De facto ita haré bainhira líder sira hanesan Nicolau Lobato, no sira seluk nebé mate ona, foinsa’e sira la rende atu fó rai lulik ne’e ba ukun-nain estrangeiro sira, maibé sira brani liu tan hodi se hirus matan ba kilat musan nebé sira rasik la mehi atu simu, hodi conquista independência.
Hanesan jovem nebé di’ak precisa halo distinção ba liafuan rona hanesan iha lian português dehan ho liafuan rua escutar e ouvir. Escutar katak ita hanesan jovem ida wainhira ita rona buat nebé mak importante ba bem comum, ita precisa rona no tau iha fuan hodi implementa iha ita nia aan no ba ema seluk nebé precisa. Iha ita nia moris dala barak ita monu iha liafuan ouvir katak importante mak rona de’it saida mak ema koalia! significa rona maibe la tau importância ba liafuan nebé mak ema ko’alia. Husi ne’e mak ita lakon valora moral nebé família ho uma Creda hanorin, hodi lori ita ba sabraut iha hanoin no hahalok (FRANCISCO: 2013: 6).
- Lia kmook ba Jovem no ukun nain sira
Uluk nanain hakarak sugere ba ukun nain sira nebé halao política iha ita nia rai laran. Katak liafuan populár nebé dala barak ita rona husi ita nia líder sira no ukun-na’in sira, iha tempo campanha no iha palestra ba jovem sira, mak dehan katak imi jovem sira mak futuro nação nian ou imi mak ai-rin ba nação! Hodi halo retórica furak oi-oin iha foinsa’e sira nia oin, maibé la hatudu método ruma oinsá convençe jovem ida, katak jovem sira mak futuro nação nian. Aliás sira rasik la hatudu exemplo di’ak ba jovem sira, sira barak mak halo corrupção, nepotismo, partidarismo, familiarismo, etc. Tamba ne’e, keta halo retórica oi-oin maibe hatudu exemplo di’ak atu jovem sira banati tuir.
Segundo, hanesan jovem nebé foin sae precisa sai matenek no aprende barak atu halo di’ak. Ita tenke dehan ba ita nia-an katak ita la’os de’it futuro nação nian, maibé ita mos presente nação no sosiedade nebé ita hela ba nian. Tamba atu hetan futuro nebé brilhante hahu husi presente. Tempu jovem mak fase ida nebé ita hola decisão importante sira. Tamba ne’e hakas an ba hodi dehan ba ita nia an “lae ba imoral” nebé halo ita monu ba grupoismo no radicalismo, etc. Jovem ida-idak mak protagonista atu educa ida-idak nia an no ita-nia maluk sira nebé precisa.
Ukun nain sira precisa ukun ho matenek ka episteme ou conhecimento atu ukun ho di’ak, liu-liu tau matan ba jovem sira, tamba jovem sira mak futuro nação nian. Hanesan filosofo Platão hanorin katak makaer-ukun sira mak ema nebé neon matenek (epísteme) hodi hanoin klean kona ba estado ideal katak filósofo mak liurai (GUSMÃO: 2012: 129). Jovem sira mak riin no abut ba rai ida ne’e. Nação ida ne’e ba oin iha ita jovem sira nia liman. Tamba Lobato afirma “Rai Timor agora hanesan uma ita nian ona. Uma nain mak ita. Loke ka taka odamatan, ita mak loke no ita mak taka” (LOBATO: 2018: 371). Los tebes duni, rai timor agora ita nian, laos ema estrangeiro sira nian, tan ne’e ita mak nain ona ba rai ida ne’e. Tan ne’e fo liman hamutuk hodi hadia.
Jovem nebe di’ak buka halakon ou minimiza insulta malu iha média social, hanesan hatun malu, tolok malu, etc. Hanesan jovem, di’ak liu mak hatudu ita-nia an nuudar jovem nebé brani ba lia los, justiça no contribui ba bem comum. Jovem nebé di’ak buka acesso ba educação atu bele hadia aan no mos ba sociedade. Basá Papa Francisco dehan “é através da educação que o ser humano alcança o seu potencial máximo e se torna um ser consciente, livre e responsável” (FRANCISCO: 2020).
Ita liga mos jovem sira ba iha setór educação nian, tuir matenek nain ida naran Jean Piaget, dehan “objetivo principál husi educação ne’e mak cria ema foun ida hodi halo buat foun, la’os de’it atu repete fali buat at sira nebé geração uluk sira halo tiha ona”. Significa educação iha papel importante atu muda cidadão sira-nia mentalidade no caráter, hodi haburas iniciativa foun ho ideia inovativa nebé diferente. Nune’e, Mahatma Gandhi, dehan “a verdadeira educação consiste em pôr a descoberto ou fazer atualizar o melhor de uma pessoa” (GANDHI), katak educação lolos ne’e mak halo ita descobre an hodi halo ita nia an ne’e sai di’ak liu tan. Nune’e ita bele ona kaer ba Mandela nia definição nebé dehan “a educação é a arma mais poderosa que voce pode utilizar para mudar o mundo” (MANDELA). Ikus mai hanesan duni poeta Timor oan Francisco Borja da Costa nebé dehan “husi rai nebé ita sama ba ne’e sei hamosu ema foun ida”. Los, ita precisa sai ema foun ho hanoin foun hodi buka solução ruma ba rai no povo ne’e nia moris. Ema foun mak se? Ema foun mak ita iha tempo ohin loron, ho mentalidade ida katak hanesan jovem buka hafoun mentalidade foun ho hanoin nebé construtivo, no hanesan jovem buka aprofunda nafatin ita-nia valor cultura no religião católica nian iha rai doben Timor-Leste.
Conclusão
Ha’u hakarak taka ho mensagem Xanana nian nebé dehan “Halakon tiha EGO hakas aan ba sucesso” (GUSMÃO: 2022). Ohin loron jovem barak mak moris nakonu ho hahalok “Ego”. Tan ne’e koko halakon tiha Ego contribui no discute hamutuk oinsá atu desenvolve ita nia rai no hadia ita nia sociedade. Tan ne’e halakon EGO hodi valoriza domin. Ohin loron ho mal uso kona ba facebook, whatsAap, instagram, etc, bele mos oho ita nia futuro. Aliás, ita mak estraga rasik ita nia mentalidade, ita nia moral hodi monu ba iha libertinagem. Tan ne’e fó valor ba domin ho smile. Dala ruma ema balu smile ba ita, atu hamonu ita no tau laço ba ita, maibe buka atu hamnasa ou smile ho fuan ba ema hotu. Precisa kuda iha fuan saida mak “keep it” katak smile ho laran atu ema hotu haksolok. Hanesan jovem halakon tiha (gossip), hatun malu, hamoe malu, etc. Success, hakas aan, fiar aan lao ba oin. Liafuan ikus, ita mak sei kaer rai ida ne’e. Nune’e, loke fuan ba malu iha knowledge ou conhecimento, ita mak sei decide rai ida ne’e nia destino. Tan ne’e hanesan jovem prepara aan ba rai ne’e nia futuro. Confidence, trust it, fiar an ba buka atu hakribi no haburas hahalok sira ne’e; Knowledge “add quality”,“ego” kill it, gossip “ignore it”, smile “keep it” love “velue it, fo valor”, confidence “trust it”.
Ikus liu, hanesan jovem buka tau Interesse nacional as liu buat hotu-hotu do que interesse pessoal. Tamba jovem mak sei kaer rai ida ne’e. Estuda laos atu buka trabalho (remunerado) de’it maibe, buka atu servi ita nia rain. Futuro ita nian, rai ita nian, no povo iha ita nia liman, tan ne’e prepara aan nafatin tamba loron sei to mai, ita mak sei hambrik iha oin, hodi lori nacão ne’e ba oin.
Referências
PAPA FRANCISCO, Exortação Apostólica Pós-Sinodal Christus Vivit, Loreto, Santuário da Santa Casa, 25 de março de 2019.
_____, Documento Final A fé e o Discernimento Vocacional, 2ª edição, São Paulo, 2013.
_____, Exortação Apostólica Eevangelii Gaudium/ Alegria do Eangelho, Roma, São Pedro, 24 de Novembro de 2013.
BÍBLIA SAGRADA, 1ª Edição, Difusora Bíblica, Lisboa, 2015.
CONSTITUIÇÃO DA REPÚBLICA DE TIMOR-LESTE
MANDELA, Nelson, Deixemos a Liberdade Vencer as Palavras que Mudaram o Mundo, 1ª edição. Lisboa Portugal, 2011.
MATOSSO, José, Digindade Konis Santana no tuba rai Timor nian, edições técnica LDA, Lisboa, Portugal, 2012.
LOBATO, Nicolau dos Reis, “Sabemos, e Podemo, e Devemos Vencer”, Ed., Martinho G. Da Silva Gusmão, Centro Nacional Chega, IP, Díli, 2018.
GUSMÃO, Martinho G. Da Silva, Matadalan Eleitoral, 2ª edição, 25 de Março de 2012.
AQUINO, Tomás, Suma Teolgia, 2ª edição, Vol. 6, São Paulo, 2005.
GUSMÃO, Xanana, Halakon tiha “EGO” hakas aan ba sucesso, disponível em: https://www.google.com/search?client=firefox-b d&q= halakon+ tiha+ ego+ hakas+ an+ ba+ sucessso+ Xanana+Gusmao, acesso no dia 24/09/2022.
PAPA FRANCISCO, Pensar na educação é pensar nas gerações futuras e no futuro da humanidade, in Vatica News, 7 de Fevereiro de 2020, disponível em: https://www.vaticannews.va/pt/papa/news/2020-02/papa-educacao-pensar-geracoes-futuras-futuro-humanidade.html, acesso no dia 17 de Outubro de 2022.
GANDHI, Mahatma, A Verdadeira Educação, in Pensador, disponível em: https:// www. pensador. com/ frase/ NjQ2Nzc5/, acesso no dia 17 de Outubro de 2022.
MANDELA, Nelson, A Educação é a Arma, in Revista Prosa Verso e Arte, disponível em: https:// www. revistaprosaversoearte.com/a-educacao-e-a-arma-mais-poderosa-que-voce-pode-usar-para-mudar-o-mundo-nelson-mandela/, acesso no dia 17 de Outubro de 2022.