Uma defesa dos factos existencial e histórico timorense, hodi hatan ba belun Adelino dos Santos Elo ninia artigo nebé ho título “Empirical Models Of The Relationship Between Religion And State In Timor-Leste: How Religious Beliefs Define The Relation Between Religion And State?”, nebé publica iha dia 14 de Outubro de 2021 iha Jornal DILI POST.
Introdução
Lê tiha belun Adelino dos Santos Elo nia artigo nebé ho tema refere, ha’u senti kabun makili fali. Nune’e, hamnasa mohu tiha hodi imagina hanesan, ha’u ho Valores Cristãos (Católica) sae husi Fatuibilico atu ba Ramelau, belun Adelino saruntu tun fali husi Ramelau tutun mak mai. Ou, ha’u hanesan tocador ida, ha’u fo intro. música Nakroma, Vocalist Adelino kanta fali música Requiem. Nune’e, convidado ka leitor sira mak hamnasa kaer kabun fali, to’o festa mos rungu-ranga tiha.
Em princípio, buat nebé ami hakarak toca maka, “OINSA VALORES CRISTÃOS BELE SAI BASE BA DEMOCRACIA”. Husi ne’e maka belun Antonio ho Adelino hakerek sira nia resposta crítica ba DILI POST. No husi resposta crítica rua ne’e halo ami kontente ona, tan ita iha ona diálogo ida furak teb-tebes. Ami merasa bangga, tamba belun Agosto Poto nia artigo hetan ona choque husi belun nain rua hodi loke tan horizonte foun ba iha campo diálogo nian. Husi ne’e, ha’u ho belun Agosto Poto hatene ona belun nain rua nia maksud, katak belun Agosto Poto foti de’it Valores Cristãos mak sai base ba Democracia ne’e, razão saida.
Husi ne’e mak depois de lê tiha belun nain rua nia resposta crítica, belun Agosto Poto hatun tiha nia artigo ida be ho título “IGREJA CATÓLICA E SEUS VALORES CRISTÃOS: Uma Defesa de Honra!”, no ha’u mosu kedas ba ho artigo ida be cujo título “IHA TIMOR, IGREJA CRISTÃ HANESAN INAN, ESTADO HANESAN OAN, RELIGIÃO SIRA SELUK HANESAN BAINAKA, NO SEITA SIRA HANESAN NAN RESTO IHA PRINCESA NIA NEHAN KUAK”, hodi esclarece razão ruma baseia ba facto EXISTENCIAL no HISTÓRICO Timor –Leste nian. Maibé, ikus mai belun Adelino kala la simu nafatin. Nune’e, ha’u tenke responde tan.
- Correção de adaptação e interpretação erradas
Uluk nanain, ha’u atu dehan ba belun Adelino ho editor DILI POST nian, katak ha’u nia título do artigo maka “IHA TIMOR, IGREJA CRISTÃ HANESAN INAN, ESTADO HANESAN OAN, RELIGIÃO SIRA SELUK HANESAN BAINAKA, NO SEITA SIRA HANESAN NAN RESTO IHA PRINCESA NIA NEHAN KUAK”. Laos hanesan belun editor DILI POST ho belun Adelino halo, hodi descreve fali ha’u nia título do artigo maka “Iha Timor, Igreja Cristã Hanesan Inan, Estado Hanesan Oan, Religião Sira Seluk Hanesan Bainaka, No Se Ita Sira Hanesan Nan Resto Iha Princesa Nia Nehan Kuak” (DILI POST). No belun Adelino nian maka dehan fali “IHA TIMOR, IGREJA CRISTÃ HANESAN INAN, ESTADO HANESAN OAN, RELIGIAUN SIRA SELUK HANESAN BAINAKA, NO ITA SIRA HANESAN NAN RESTO IHA PRINCESA NIA NEHAN KUAK”. Nune’e, termo ida SEITA kala foun ba belun nain rua.
Iha ne’e, iha hermenêutica karik, ita precisa compreende saida mak Art Bene Dicendi, Art Bene Legendi no Art Bene Explicandi. Katak, saida maka Arte de Dizer bem, Arte de Ler bem no Arte de explicar bem iha artigo laran. Tan iha Hermenêutica, ita viola palavra ida, hanesan ita viola texto tomak ida, quanto mais ita viola uluk artigo ninia título. Tamba hakerek sala ona, leitor sira mos compreende sala hotu.
Ita precisa compreende mos saida mak iha lian alemão hanaran das verstehen, ho lian latin hanaran Subtilitas Intelligendi ba bahasa Indonesia maka cara memahami. No ida tan, maka hanaran das anwenden ho latin maka Subtilitas applicandi ho bahasa Indonesia maka cara menerapkan. Iha ne’e maka Gusmão dehan “Dengan istilah “subtilitas”, maka yang ditekankan bukan metologi, melainkan semacam fakultas atau kemampuan khusus yang menuntut kehalusan rasa” (GUSMÃO, 2013, p. 22). Baseia ba ida ne’e maka iha ha’u nia hakerek sira, ha’u sempre fo tekanan (bold ka letra Maiúscula) ba palavra sira nebé interessante atu leitor sira laos lê de’it, maibé lê atu compreende ninia sentido.
Depois, konaba descrição errada nebé DILI POST halo ne’e, iha dia 12 de Outubro de 2021, horas 10: 02 dader, ha’u send file ba DILI POST, via WA nú. Tlfn 77330801, ha’u recomenda kedas, katak keta diminui no keta aumenta sasan. No wainhira editor hakerek tiha iha jornal, iha horas 22: 31 kalan, DILI POST send PDF mai, ha’u lê, no iha nebá kedas ha’u hare sala, nune’e, ha’u dehan kedas ba DILI POST, katak ha’u nia artigo nia título liafuan SEITA laiha space, bele hadia tiha. Maibé, la hadia. Nune’e, belun Adelino mos kutip salah hotu.
Nune’e, ha’u nuudar nain ba artigo, ha’u iha direito atu esclarece, no toma responsabilidade ba artigo refere, hanesan DILI POST rasik dehan “Redasaun atu Informa ba Le’e na’in sira katak, opiniaun Responsabilidade Maximu husi hakerek Nain sira, obrigado” (DILI POST, 2021, p. 6). Bele lê fali ha’u nia artigo iha página oficial ISFIT.EDU.TL, hodi confirma factos, tan antes ha’u send ba DILI POST publica, ha’u fo ona ba ISFIT publica ona iha página oficial, ISFIT.EDU.TL.
Segundo, ha’u nia belun Agosto Poto ninia título do artigo maka “IGREJA CATÓLICA E SEUS VALORES CRISTÃOS: Uma Defesa de Honra!”. Laos hanesan belun Adelino kutip ne’e hodi dehan de’it “IGREJA CATÓLICA E SEUS VALORES CRISTÃOS” hodi haluha tiha frase ida “Uma Defesa de Honra”. Maibé, la buat ida, tan husi sala mak ita hotu aprende di’ak liu tan.
Terceiro, ha’u send file ba DILI POST atu publica, laos ha’u nia hakarak, maibé, tamba belun Antonio Octaviano Marcelo da Cunha mak fo sugestão no exige bebeik. Hanoin kala, ha’u tauk. Afinal, Jornal DILI POST pública tiha, belun Antonio mak sente pânico no trauma fali, hodi dehan fali mai ha’u, katak ema balu atu mai husu ha’u nia clarificação. Maibé, ha’u hein to’o ohin loron laiha feto ida ka mane ida mak mosu mai hasoru ha’u. Até que belun Adelino mos kala pânico hotu, to’o hakerek artigo mai mos letra barak mak falta no frase barak mak lalós, ex. “cetro da povo”. Tuir ha’u, ida los ne’e mak “centro do povo”. Nune’e, ikus mai DILI POST mos lakohi hotu publica ha’u nia artigo iha página oficial DILI.POST.COM nian. Apenas iha jornal. Iha fali dia 14 de Outubro de 2021, horas 12: 00 Meio dia, ha’u tenta ba DILI POST atu publica tan ha’u nia artigo ida, maibé dilihat de’it no la fo resposta. Ha’u tur tonka ain hamnasa de’it.
Buat sira ne’e hotu lição ida, maibé, iha campo académico nian ne’e, ita precisa joga santai santai de’it. Tan nuudar estudante, ita precisa aplica buat nebé dehan “the conversation that we ourselves are” atau “berbicara maka kita mengada” (GUSMÃO, Op. Cit., p. 135). Ou, ita aplica de’it “power of logic not logic of power”. Katak, ita nuudar estudante ida, iha campo académico nian ne’e, ita koko joga ho razão no kakutak, hanesan I. Kant dehan Sapere Aude. Tan husi ne’e mak fo dalan luan ba ita atu haluan ita nia raciocínio hodi hakonu ita nia conhecimento.
Quarto, ita precisa hatur saida maka Filósofo Hegel ninia teoria, kona ba Tese, Antítese no Síntese. Ha’u fo ex. Hanesan ha’u halo ona discordância ida ba belun Selfiyano nia artigo be ho título “MÉDIA SAI IMPACTO BO’OT BA IDENTIDADE NACIONAL TIMOR-LESTE IHA CONTEMPORÂNEO”. Iha nebá belun Selfiyano nia artigo hanesan Tese, no ha’u nia artigo hanesan Antítese, nebé haksumik an iha termo Discordância. Nune’e, Síntese maka ha’u hato’o ona argumento ba hodi esclarece katak Média laos sai impacto boot ba IN, maibé sira be sai impacto boot ba IN, maka asalto poder, ukun ilegal, koalia tetun ho português ulun tun ain sae, etc.
Quinto, wainhira ita kutip (descreve) ema nia liafuan husi ema nia artigo, labele barak demais, mais ou menus labele liu linha haat, maibé, tenke descobre Tese hodi fo Antítese, ex. Wainhira ami dehan valores cristãos sai base ba Democracia hanesan Tese, imi dehan sala nuudar Antítese, nune’e imi tenke apresenta argumento mai hodi esclarece katak valores husi religião seluk mos sai hotu base ba Democracia, tamba facto exitencial no facto histórico hanesan ne’e, hodi sai hanesan Síntese. Labele ba kedas Democracia Pluralista, Secularismo, Teocracia, Igualdade no Discriminação. Tamba iha ami nia posição, wainhira hetan resposta crítica husi imi nain rua, sira ne’e ami hatur ona hanesan ponto de chegada, laos ponto de partida. Bele contempla iha belun Agosto Poto nia título do artigo ida primeiro ne’e.
Depois, se ita kopy tomak ema nia artigo mak paste de’it ba ita nia artigo, ne’e iha metodologia científica, laos ona artigo científico, maibé ema bele hanaran roubo científico. Iha metodologia científica nian, buat ne’e ema hanaran Plágio: roubo literario ou roubo científico ka plagiato. Maibé, la buat ida, importante mak ita aprende hamutuk iha artigo sira hanesan ne’e.
- Justificação da Razão
Ha’u sublinha fali, katak ha’u ho belun Agosto Poto nia artigo ho objetivo atu defende valores cristãos sai base ba Democracia baseia ba buat rua de’it, mak FACTO EXISTENCIAL no FACTO HISTÓRICO TIMOR-LESTE nian. Ho Inglês karik, ami nain rua baseia ba “EXISTENTIAL FACT and HISTORICAL FACT of TIMOR-LESTE”, sai hanesan ponto de partida atu ami nain rua lao ba ponto de chegada maka Democracia.
Pergunta, tamba sá mak belun Agosto Poto foti de’it valores cristãos mak sai base ba Democracia?. Iha ami nain rua nia posição, ami nain rua iha de’it buat rua. Primeiro, Tamba nia iha facto existencial no histórico nebé ita labele nega no manipula tun sa’e. Segundo, tamba agora iha Democracia nia laran, ema barak mak halo buat arbiru de’it no sabraut. Hahu husi ukun nain sira mak tun mai povo kiik sira. Hanesan: la iha unidade nacional, la iha interesse nacional, asalto poder, sokar lia no selok malu iha Parlamento Nacional, iha Média Social, trata malu, insulta malu, halo mesa parlamento rahun, ukun ilegal, manipula verdade, no manipula mos povo kiik sira nia vida, direito no liberdade. Iha sorin seluk, tráfico humano sira hanesan: droga, prostituição, aborto, tara an, tolok, hotar, etc. Husi ne’e maka ami toka fali Valores Cristãos sai base ba Democracia ho objetivo rua.
Primeiro, atu fanu ema nia consciência nuudar sarani católico ida, hodi hewai tiha hahalok at sira sabraut leten ne’e, atu halo Metanoia ba nia an hodi ba moris tuir fali Maromak nia vontade ou moris tuir fali Maromak nia ukun fuan sira nebé habadak ba rua de’it, hodi dehan “Hadomi Maromak liu sasan hotu-hotu no hadomi ema seluk hanesan o nia an rasik”. Iha parte seluk, atu dehan ba povo ka sarani sira nebé católico di’ak, labele ona halo bebeik hahalok no toman at sira leten ne’e. Tan Igreja nuudar Mãe e Mestra nia la hanorin tok nia oan sira hanesan ne’e ida.
Depois, ita nuudar católico ida, ita labele uza bebeik meios políticos hanesan Tomas Hobbes dehan “Os fins Justificam os Meios” hodi halo at ba malu ka oprime malu bebeik to’o mate, terus no halerik iha Cultura Democrática nia laran. Tan iha Cultura Democrática nia laran ne’e ita povo mak nain ba buat hotu, no ita povo mak ukun no ita povo mak as liu hotu nebé representa iha Constituição. Bele compreende iha frase ne’e “A soberania reside no povo, que a exerce nos termos da Constituição e o Estado subordina-se à Constituição e às leis” (CRDTL, Art. 2º. Nú. 1º e 2º). Ou, se tuir Sua Ex. Nicolau Lobato nia liafuan karik “O povo de Timor-Leste está reconstruindo com o seu próprio suor, com o seu próprio sangue uma Pátria revolucionária e democrática. Uma Terra livre, para Gente livre” (LOBATO, p. 228).
Husi parte seluk, hanesan belun Agosto Poto cita tiha ona, katak iha Cultura Democrática nia laran, ita labele manipula fali, Verdade, Justiça, facto existencial no histórico Timor-Leste nian. Nune’e, ita precisa moris ho honesto, sala ita dehan sala, los ita dehan los. Hanesan Cristo dehan “nune’e, nune’e; la nune’e, la nune’e. Liu fali ne’e, mai husi ideia nebe aat” (Mt. 5: 37). Tan ne’e, nuudar cristão tenke prática virtude ka valores cristãos sira ne’e iha Democracia nia laran. Depois, hanesan Platão dehan “A veracidade e o firme desejo de nunca admitir conscientemente a mentira, porém odiá-la, e amar a verdade” (PLATÃO, A Rep. Liv. VI, 485c). Katak, ita nuudar cristão di’ak ida, ita precisa hadomi verdade hodi hakribi tiha mentira, bosokten, bobardor ka manipulador sira, etc.
Segundo, tan belun Agosto Poto foti de’it valores cristãos mak sai base ba Democarcia, maka belun Antonio ho belun Adelino hakerek artigo mai sai hanesan resposta crítica ida ba artigo refere. Maibé, hanesan ha’u dehan ona, katak resposta crítica rua ne’e furak demais, maske belun Antonio dehan belun Agosto Poto “ema matan di’ak ida maibe soke fali moru tamba kakutak la lao” hodi foti de’it valores cristãos mak sai base ba Democracia. Ou belun Agosto Poto hanesan “Kacang lupa lupa kulit”, hodi halo discriminação ba religião sira seluk. Husi ne’e ami hatene ona belun nain rua atu husu razão saida maka iha Democracia nia laran ami foti de’it vlores cristãos mak sai base Democracia.
Tamba ne’e maka depois de lê tiha belun nain rua nia resposta crítica, belun Agosto Poto mos hakerek fali artigo ida ho título “IGREJA CATÓLICA E SEUS VALORES CRISTÃOS: Uma Defesa de Honra!”, hodi fo razão ba belun nain rua. Depois de ida ne’e, ha’u mosu tan ba ho artigo ida ho título “IHA TIMOR, IGREJA CRISTÃ HANESAN INAN, ESTADO HANESAN OAN, RELIGIÃO SIRA SELUK HANESAN BAINAKA, NO SEITA SIRA HANESAN NAN RESTO IHA PRINCESA NIA NEHAN KUAK”. Hodi fo razão 6 atu belun nain rua compreende katak belun Agosto Poto foti de’it valores Cristãos mak sai base ba Democracia, tan baseia ba “EXISTENTIAL FACT and HISTORICAL FACT of TIMOR-LESTE” ne’e.
Ema nebé hatene uituan História Timor nian, nia lê ha’u nia título do artigo nia bangga, tamba halo nia iha gosto atu tama tan ba laran. No wainhira nia tama ona ba laran, ha’u prevê ona katak nia sei iha de’it buat rua. Ida, nia concorda ho ha’u. Rua, dala ruma nia la concorda ho ha’u. Maibé ba ha’u, se nia concorda, ha’u ladun kontente, maibé ha’u kontente liu wainhira nia la concorda. No kontente liu tan, wainhira nia hakerek tan artigo ida hodi afirma mai katak o nia afirmação ne’e la los no ha’u nian ida ne’e mak los. Ex. Se belun Antonio ho Adelino defende katak valor husi religião sira seluk mos sai hotu base ba Democracia, então tenke esclaree mai religião sira ne’e nia facto exitencial no histórico mai. Atu nune’e, ita tau hamutuk hodi tetu, se nia valores maka bele sai base ba Democracia ou sira hotu-hotu nia valores sai hotu base ba Democracia?.
Nune’e, iha ami nain rua nia posição mak hanesan ami nain rua afirma ona hodi defende valores cristãos sai base ba Democracia, hodi fo razão sira hanesan:
- Razão Bíblica. Atu responde de’it ba belun nain rua nia questão nebé dehan belun Agosto Poto foti de’it valores cristãos mak sai base ba Democracia ne’e, hanesan belun Agosto Poto muda tiha ona Sistema Democracia ba tiha Teocracia. Afinal, belun Agosto Poto foin mak estar iha Valores Cristãos hodi lao ba Democracia. No Teocracia ne’e iha Bíblia de’it. No iha Bíblia ne’e, mak ita hare oinsa Maromak fo poder ba profeta sira atu ukun ka tau matan ba nia emar sira.
- Razão Histórica. Atu dehan ba belun nain rua katak valores cristãos sai base ba democracia ne’e, baseia ba história real: Imperio Romano nian, Padroado no Tordesilhas Katak Igreja Cristã Timor nian ne’e, nia hun ne’e mai husi nebá.
- Razão Cronológica. Atu dehan ba belun nain rua katak belun Agosto Poto foti de’it valores cristãos mak sai base ba Democracia, tamba tuir data Cronológica nian Igreja católica mosu uluk ona, no tinan nebé conhecido uituan maka, 1515 ho Missionário sira nia presença. No Timor sai hanesan Estado Democrático ida foin iha 28 de Novembro de 1975 hodi hetan reconhecimento Internacional iha 20 de Maio de 2002. Tamba ne’e facto existencial nian entre Igreja Cristã ho Estado Democrático ne’e, distância dook demais.
- Razão Recurso Humano. Atu dehan ba belun nain rua, katak termo ida Estado de Direito Democrático ne’e, ema sira nebé maioria cristão ka ema maioria bé sai husi Igreja ba mak hanoin no hakerek. Ema sira ne’e mos maioria Eis Seminarista tan. Nune’e, husi Recurso Humano Igreja nian mak hamosu Estado Timor –Leste, hanesan Estado de Direito Democrático ida.
- Razão Constituional. Atu dehan ba belun nain rua katak, tamba baseia ba facto Existencial no Histórico nian ne’e, no durante funu Igreja Católica mos assume papel boot iha luta ba Ukun Rasik An nian, ne’e maka Constituição reconhece Igreja Católica especial iha ninia preâmbulo, laos religião sira seluk.
- Igreja hanesan Mãe e Mestra. Ne’e hori uluk kedas Igreja nuudar ona Inan no Mestra, nebé glorioso antecessor Inocêncio III, mak pronuncia iha IV Concílio Lateranense nian (Cfr. CONVAT II, p. XXV).
Husi facto existencial no histórico hirak ne’e maka ami nain rua mos defende assunto refere, hodi dehan ba belun Adelino ho belun Antonio, katak VALORES CRISTÃOS MAK SAI BASE BA DEMOCRACIA no IHA TIMOR, IGREJA CRISTÃ HANESAN INAN, ESTADO HANESAN OAN, RELIGIÃO SIRA SELUK HANESAN BAINAKA, NO SEITA SIRA HANESAN NAN RESTO IHA PRINCESA NIA NEHAN KUAK. Laos hanesan belun nain rua, defende tiha valores husi religião sira seluk. Maibé, la fo razão no la esclarece buat ruma. Artigo mai ho fali título maka “Empirical Models Of The Relationship Between Religion And State In Timor-Leste: How Religious Beliefs Define The Relation Between Religion And State?. Tuir ha’u, título hanesan ne’e, ha’u explica de’it buat ida, maka “The Relationship Between Religion And State In Timor-Leste”. Hodi, baseia ba Constituição no Concordata nebé Vaticano halo, atu nune’e ema bele compreende uituan saida maka Relação ka Amizade entre Religião sira seluk ka Igreja Católica ho Estado iha Timor-Leste.
Iha ha’u nia artigo, buat nebé ha’u husu no hein maka ne’e, “Se belun nain rua iha argumento no razão seluk bele esclarece fali mai hodi defende katak valor husi religião seluk mos sai hotu base ba Democracia iha Timor”. Bele lê ulang fali ha’u nia artigo hodi hare ha’u nia questão ne’e. Iha ne’e, ha’u husu de’it “EXISTENTIAL FACT and HISTORICAL FACT of TIMOR-LESTE. Laos The Relationship Between Religion And State In Timor-Leste. Ha’u dehan claro de’it ba, katak EXISTENTIAL FACT and HISTORICAL FACT ne’e. Ha’u atu husu ba belun nain rua, explica took mai. Iha Timor, Religião sira seluk ne’e iha hira, existe iha nebé, existe iha tinan hira, hun iha nebé, no sira nia valores mak saida? (Existencial fact). Religião sira seluk ne’e tuir história, sira halo ona saida mak di’ak iha Timor Leste? Sira mos luta hotu ba ukun rasik an? Ka sira hanesan de’it Poeta Borja da Costa dehan “susu ita rai bokur ita isin bokur” (LOBATO, p. 420)?, Ka sira hanesan de’it bainaka sira nebé han bebeik uma nain nia sasan?, ou sira hanesan de’it Karl Marx dehan, sira halo de’it mak “exploração do homem pelo homem”?(Historical fact). Maibé atenção, tan ita nia Hino Naciona dehan tiha ona “Não, não, não à exploração” (LOBATO, p. 436).
Rua ne’e de’it mak ha’u husu no hein husi belun nain rua. Belun Adelino consegue duni hare hetan hodi kutip ha’u nia pergunta nebé dehan “Baseia ba saida no factus saida?” no belun Adelino ajuda aumenta tan questão furak ida maka “Pluralismo, igualdade no secularismo, sem esclarece factus existenial ka histórico ruma?”(DILI POST, KINTA, 14 OUTUBRO 2021, p. 6). Ha’u hare belun Adelino kutip ha’u nia questão no aumenta tan questão ne’e ha’u sente hakslolok los. Tamba belun Adelino kala fo duni resposta ona. Maibé lê fali resposta tun mai, belun adelino reta fali mak “DEFINIÇÃO DEMOCRACIA, DEMOCRACIA PLURAL, EDEOLOGIA SECULAR, IGREJA NU’UDAR INSTITUIÇÃO, DEMOCRACIA NU’UDAR EXISTENÇIA HUMANA” (Ibidem). Ha’u basá tiha rentos hodi imagina hanesan ha’u ho Valores Cristãos foin mak hahu sa’e neneik husi Fatubuilico atu ba Ramelau tutun, belun Adelino hamrik tiha ona iha Ramelau tutun mak saruntu fali tun mai ho Democracia.
Iha parte seluk, belun Adelino halo afirmação oan ida nebé furak liu ba ami nain rua, bé dehan “Belun Agosto ho belun David iha coñecimento nebé luan, maibé, so mínimo, “DEMOCRASI SEBATAS IDEOLOGI”, então, igreja valor a’as no bo’ot liu. Maibe iha sistema democracia la kahur ka hili religiaun ida hodi sai base ba democracia” (Ibidem). Iha ne’e, belun Adelino nia maksud ka posição mak lalika foti valores husi religião hotu-hotu atu sai base ba Democracia. Belun Adelino hakarak hamrik mesak ho Democracia iha Ramelau tutun hodi haluha tiha religião sira seluk nebé nia hakarak defende ne’e, sai hanesan ponto de partida hodi lao hamutuk ho ami atu sae husi Fatubuilico ba Ramelau tutun, tan belun Adelino semo mesak tiha ona ho Democracia iha Ramelau tutun hodi saruntu fali tun mai.
Tuir mai, belun Adelino dehan tan “Atan ha’u lê no akompanha artigo resposta crítica husi belun nain rua “afinal seidauk klean no lo’os” (Ibidem). Ha’u mos orgulho los tan belun Adelino halo tiha ona Antítese ida ba ami nain rua nia artigo. Ha’u hanoin kala tuir mai ne’e belun Adelino hatur ona Síntese hodi esclarece ona EXISTENTIAL FACT and HISTORICAL FACT kona ba Religião sira seluk nian. Hodi ami lao hamutuk ona ba Democracia nebé iha Ramelau tutun. Maibé, belun Adelino fai fali ulun ba “-Política: Positivo ou Negativo?” (Ibidem). Hodi dehan “Politics is the process by which groups of people make decisions” (Ibidem). Ida bold ne’e ha’u mak tau, atu dehan conjugação verbo sala hela iha plural no singular. Iha ne’e, mak ha’u dehan, ha’u hanesan tocador ida, ha’u fo intro. música Nakroma, Vocalist Adelino kanta fali música Requiem. Nune’e, convidado ka leitor sira mak hamnasa kaer kabun fali, to’o festa mos rungu-ranga tiha.
Ami hakarak buat ida de’it, maka ami exige belun nain rua atu hamrik iha religião sira seluk nia sorin, no ami nain rua hamrik iha Religião Cristã (Católica) nia sorin, hodi kaer ba “EXISTENTIAL FACT and HISTORICAL FACT” atu ita lao ba Democracia, hodi to’o iha Democracia, ita tetu hamutuk atu foti se nia valores mak bele sai base ba Democracia. Ha’u halo analogia ida hanesan ne’e: Ita tau tiha Democracia iha Ramelau tutun, ita nain haat iha Fatubuilico atu lao sae ba. Belun Adelino ho Antonio lao lori Religião sira seluk nia fatin, ami nain rua lao lori Religião Cristã nia fatin hodi sukat ho “EXISTENTIAL FACT and HISTORICAL FACT”. Atu, to’o iha Ramelau tutun ita nain haat tetu hamutuk, hodi hare ida nebé mak digno no soi liu atu sai base ba Democracia ne’e. Ou, se laiha ida mak digno ka soi atu sai base ba Democracia tamba saida?.
Tan iha ami nain rua nia posição, ami kaer Valores Cristãos mak sai hanesan ponto de partida hodi lao ba ponto de chegada maka Democracia, nune’e belun nain rua mos kaer fali Valores husi religião sira seluk nian hanesan ponto de partida, hodi lao mos ho ami ba ponto de chegada maka Democracia. Ita nain haat nia ponto de chegada ida de’it, maibé ponto de partida mak diferente. Nune’e, belun Adelino langsung kaer ba Democracia mak saruntu tun mai ne’e, ne’e assunto ida nebé fora de área de cobertura hela husi ponto de partida nian. Iha ne’e, mak leitor ka convidado sira hamnasa kaer kabun iha ne’e. Tan ne’e, di’k liu mak belun Adelino keta rona demais música ida be dehan “Loke kipas toba”, maibé precisa rona mos musica ida nebé dehan “Subito hader ona”.
To’o fali conclusão belun Adelino halo ona conclusão ida kmanek tebes, hodi afirma, iha Democracia “Maka camiñada nebé verdade precisa hatu’ur ho consideração nebé máximo ba valores da existencia no essência da sociedade plural, igualdade no existencia religiaun hot-hotu nuudar riku soin ba ita nia nação Timor-Leste ao mesmo tempo ba sistema democracia” (Ibidem, p. 7). Iha ne’e, belun Adelino nia afirmação lós ona, maibé sala maka belun Adelino la baseia netik ba buat ruma. Tamba ami baseia ba Facto Existencial no Histórico mak ami doko rai hodi defende katak Valores Cristãos mak sai base ba Democracia.
Maibé, belun Adelino nian dehan de’it hanesan afirmação leten ne’e, hodi la baseia netik ba factos ruma. Nune’e, ha’u nia questão, será que iha Democracia nia laran ita kaer de’it ba essência da sociedade plural, igualdade no existencia religiaun hot-hotu hodi manipula, bobar, nega ka viola tiha facto existencial no facto histórico nebé iha?. Ka ita precisa hatu’ur ho consideração nebé máximo ba valores da existencia?. Tamba facto existencial no facto histórico hatudu ona katak iha balu nebé uluk no iha balu nebé ikus, iha balu nebé hanesan Inan, balu nebé hanesan Oan no iha balu nebé hanesan Bainaka. Iha balu nebé luta ba rai ne’e no iha balu nebé hein goja no aproveita de’it. Será que ita tenke manipula, nega ka viola tiha factos ka realidade hirak ne’e?. Hodi hatur sira hanesan de’it iha nível nebé hanesan?.
Conclusão
Em princípio, belun Agosto Poto ho ha’u nia posição mak defende “OINSA VALORES CRISTÃOS BELE SAI BASE BA DEMOCRACIA”, no oinsa mak “IHA TIMOR, IGREJA CRISTÃ (CATÓLICA) HANESAN INAN, ESTADO HANESAN OAN, RELIGIÃO SIRA SELUK HANESAN BAINAKA, NO SEITA SIRA HANESAN NAN RESTO IHA PRINCESA NIA NEHAN KUAK”. Ami nain rua la baseia ba buat barak. Maibé, baseia de’it ba buat rua ne’e “EXISTENTIAL FACT and HISTORICAL FACT of TIMOR-LESTE. Hodi hakarak lao ba monta iha DEMOCRACIA hanesan base. Buat rua ne’e maka sai base de apoio ba ami nain rua atu doko rai no defende assunto refere. Nune’e, belun nain rua ou belun sira seluk tan mak hakerek artigo mai ho resposta crítica oioin, maibé halai ses husi ne’e. Ami rua dehan de’it fora da área de cobertura. Ka ansi halai ba kedas Ramelau tutun mak saruntu tun mai, laos lao hamutuk ho ami husi fatubuilico atu ba Ramelau. Ou bele compara hanesan de’it bandido sira nebé ba hafuhu ema nia festa, hodi aproveita han netik hahan resto husi festa nain sira.
Ikus, ha’u fo atenção tan dala ida ba belun sira nebé atu halo resposta crítica mai, liu-liu belun Antonio ho belun Adelino, katak hakerek artigo mai karik, toca netik EXISTENTIAL FACT and HISTORICAL FACT of TIMOR-LESTE, kona ba religião sira seluk nian. Atu ita lao hamutuk ba Democracia. Hodi nune’e, ha’u mos aprende no hatene katak, valores husi religião sira seluk mos sai hotu base ba democracia, tamba religião sira hamutuk ho número hanesan ne’e, sira existe iha fatin ne’e, existe iha tinan ne’e, sira nia hun mak ne’e, sira nia valores mak ne’e, no buat di’ak sira nebé sira halo ona ba rai Timor mak ne’e. Se la toca assunto hirak ne’e, dala ida tan, ami considera hanesan fora da área de cobertura.
Ikus liu, iha discussão filosofia nian, ita la iha verdade absoluta. Nune’e, buat nebé ita koalia, laos ona dogma atu dehan katak buat nebé ita koalia ona ne’e mesak los hotu, lae. Basá ne’e dialéctica. No dialéctica ne’e, hanaran Dia= por intermédio de, no Logos= palavra ou seja por meio da palavra. Ne’e mak hanaran diálogo. Nune’e, diálogo iha filosofia katak maneira ou caminho ida nebé halo ita lao ba buka verdade ho discussão sira. Nune’e, iha caminho nia laran ita seidauk iha verdade. Tan Verdade ne’e ita foin buka no ita sei ba to’o nia, iha tempo tuir mai. Nune’e, ita joga karik keta brutal demais no ambisi an hatama golu lalais, maibé, furak liu maka oinsa ita hatudu jogo bonito ida depois mak ita hatama golu neneik.
Fontes
LIAFUAN DI’AK BA IMI, Trad. Pe. Ronaldo SDB, Díli
CONCÍLIO VATICANO II (CONVAT II), Edit. A Duarte de Almeida et. all, Libreria Editrice Vaticana, 1998
PLATÃO, A República, Trad. Carlos Alberto Nunes, 3ª Edição, Belem, EDUFRA, 2000
LOBATO, Nicolau dos Reis, “Sabemos, e Podemo, e Devemos Vencer”, Edit. Martinho G. Da Silva Gusmão, Centro Nacional Chega, IP, Díli, 2018
VASCONCELOS, Pedro Carlos Bacelar de, (Coord.), Constituição Anotada da República Democrática de Timor-Leste, Revisão: Ana Rita Silva, Colaboradores: Alexandre Corte-Real de Araújo, et. All. Editor: Direitos Humanos-Centro de Investigação Interdisciplinar Escola de Direito da Universidade do Minho Campus de Gualtar, Braga, outubro de 2011
GUSMÃO, Martinho G. da Silva, HANS-GEORG GADAMER: Penggagas Filsafat Hermeneutik Modern yang Mengagungkan Tradisi, Kanisius, 2013
DILI POST Habelar no Haburas Demokrasia, Jornal, KUARTA, 13 OUTUBRO 2021
DILI POST Habelar no Haburas Demokrasia, Jornal, KINTA, 14 OUTUBRO 2021
Estudante David Martins, IV de Filosofia, ISFIT