INTRODUÇÃO
Iha artigo ida ne’e, ha’u hakarak hahú ho filósofo antigo Platão nia princípio da filosofia nebé dehan “uma vida não questionada não merece ser vivida”. Tamba ne’e, ha’u sempre tau QUESTÃO boot bá incerteza política nebé la’o hela iha ita nia rain, ho dúvida sira ne’e buka hatene problema nia hun no abut ne’e iha nebé? Ita observa mos-mos katak durante ne’e ita nia ukun na’in sira, ita nia lider sira, ita nia na’I ulun sira, considera poder ne’e hanesan objeto oan ida, ou seja, hanesan loloos sasán oan ida, nebé ema bele fo hosi liman bá liman de’it. Att liu tan hamosu conceito sira babain ita rona “assalta poder ka hadau ukun”, hamlaha no hamrok ba poder ka ambição ba poder”.
Basea ba tema nebé ha’u menciona ona iha leten katak oinsá valores cristãos bele sai base ba Democracia; hau hakarak lori ita boot sira ba haré hamutuk oinsa ita hatama valores cristãos iha Democracia nia laran. Atu nune’e, buat nebé sobressai iha ita nia Democracia mak valores cristãos ita bele haré iha prática nai ulun sira nian. Tamba ne’e, hau hakarak hatuur questão ida ne’e ba na’in ulun sira; posivel ka lae iha knár no prática lor-loron nian sira hatuur iha princípio valores cristão nian ka virtudes cristãos sira, hodi tane as principio moral, hodi haburas consciência moral. Atu atinge questão ida ne’e, hau hanoin nai-ulun sira tenke halakon uluk lai sira nia ignorância, halakon egoismo, halakon discriminação hodi haburas fraternidade, halakon injustiça haburas justiça, halakon interesse pessoal (individual) no grupo hodi haburas bem comum ka diak ba ema hotu.
Iha artigo ne’e, ha’u sei fahe ba parte rua: primeira parte, hau sei lori ita bo’ot sira ba haré SENTIDO no IMPLEMENTAÇÃO husi DEMOCRACIA, no segunda parte ita sei haré hamutuk VALORES CRISTÃOS iha Democracia.
SENTIDO NO IMPLEMENTAÇÃO DEMOCRACIA
Democracia mai husi lian Grega, DEMOS katak POVO; no “KRATIO, derivada de KRATHÓS ou KRATEIN” katak PODER, KBI’IT, BERAN, UKUN. Ita bele dehan nune’e, Democracia katak ukun iha povo nia liman ka ukun nia hun-abut iha povo, ou seja, “a soberana reside no POVO”. Tamba ne’e, kbi’it ka ukun ne’e iha povo nia liman, tan povo mak na’in ba ukun, ne’e duni povo hotu-hotu iha direito atu hetán moris diak ka hetán condição ba moris di’ak nebé hanaran “bem-comum”. Hanesan Papa Bento XVI ninia Ensíclica Veritas in Caritate, nebé sai mos hanesan indicação ba política ne’e rasik hodi dehan “Democracia ema hotu iha dignidade hanesan atu moris iha Nação ida”. Então, sasukat Democracia mak saida? Sasukat nebé boot liu iha Democracia mak IGUALDADE no LIBERDADE. Maibé, saida mak igualdade no Liberdade ne’e? Igualdade katak, ema hotu-hotu hamrik hanesan iha lei nia oin no ema hotu iha direito no dever nebé hanesan. Liberadade katak, ema hotu-hotu iha direito atu expressa sira nia an no hetán sigurança no proteção ba sira nia direito no dever tuir lei haruka.
Iha Nação hotu- hotu ka rai hotu-hotu nebé hili sistema Democracia sei hateten de’it liafuan ida ka principio ida ne’e: kbiit tomak iha povo nia liman no tuir lei. Maibé, tuir sentido antigo Democracia Atenas nian katak Democracia ne’e ukun husi povo no povo mak na’in ba ukun. Ne’e duni, povo hotu-hotu participa iha decisão política iha sorumotu nia laran. Maibé, iha otas nebá filósofo Platão mak influência maka’as hodi fahe sociedade tuir classe, ne’e duni, iha Platão nia livro República, fahe grupo atu ukun iha sociedade hanesan tuir mai:
Primeiro, kaer-ukun sira mak ema nebé iha neon-matenek conhecimento nebé klean, (episteme) hanoin nebé klean no luan konaba estado ideal – katak Filósofos liurai (philósophers, king). Segundo, mak lutu-moris no liman kroat sira (militar ka força sira) nebé atu tane ukun-na’in sira, atu assegura ema hotu moris iha paz no hakmatek iha sociedade. Terceiro, ema nebé fila-liman atu halo comunidade (sociedade) hetan moris di’ak, liu husi economia iha rai laran no moris di’ak liu tan.
Tuir mai Platão nia estudante famoso ida naran Aristotéles mos recomenda katak, kaer ukun di’ak liu mak Filósofo sira, tan sira iha matenek (episteme). Maibé, filósofo mos nu’udar políticos tan sira iha virtude matenek na’in nian (phronesis) atu hatudu dalan loos ba moris di’ak nian. Ita ema nia sabedoria to’o de’it prática (phronesis) ho virtude (areté), katak iha nai-ulun sira nia moris ne’e prática virtude ne’e importante hodi hatudu sira nia haraik-an (humildade). Basá, haraika-an ne’e maka sai chave atu reconhece ita nia limitação sira, reconhece fraqueza humano, hodi rona ema seluk nia idea, valoriza ema seluk nia limitação. Tamba ne’e, lider nebé di’ak mak kuda virtude haraik-an. Maibé, mosu questão, tamba sá mak lider sira la rona malu? Ita reconhece katak natureza ema nian ne’e sempre iha inclinação maka’as ba buka poder, buka posisaun, buka osan; hirak ne’e hotu acontece tamba ita husik ita nia an tama iha corrente egoísmo mak invade tiha ita nia ser. Maibé, chave atu halakon corrente ne’e mak ita precisa virtude haraik-an hodi reconhece ema seluk nia presença.
Aristotéles hanorin katak política na’in nebé di’ak mak wainhira nia bele hatudu duni nia hanoin ka usa didi’ak nia kakutak (episteme), hanesan filósofo moderno Immanuel Kant dehan “sapere aude”, katak uza kakutak rasik atu hanoin, uza fuan (vontade) rasik atu tetu, uza kakutak rasik atu dicerne, uza kakutak rasik atu examina ka avalia, no liliu oinsa hatudu iha praxis; tamba ne’e, nai-ulun tenke organiza ho matenek no trabalhador tenke iha tecnica (techne). Maibé, oinsá ita hatudu política iha prática atu sai hanesan critério da verdade? Iha questão ida ne’e, ita haré iha Nicolau Lobato nia discurso nebé dehan “ha’u lalika koalia barak tamba ita nia prática é critério da verdade, ne’e hanesan filosofia ukun rasik an nian. Prática mak hatudu sa ita halo no ita nia asaun ne’e mak tenke boot liu ita nia liafuan”. Husi ne’e mos filósofo Italiano ida acresenta tan katak “interpretare il mondo é cambiare il mondo” (artigo Martinho, p, 57). Ne’e hatutdu katak prática la’os hahalok taka matan, taka tilun no taka fuan, maibé loke neon ho laran atu halo buat ruma ba mundo.
Ne’e duni, iha Sistema ukun ema comete erro ne’e normal, basá ita ema nia natureza mak pecador, maibé la consciênte ho sala nebé halo ka lakon ona sentido husi pecado hodi halo bebeik pecado no sai tiha hanesan buat baibain ne’e maka laos ona natureza ema nian. Tamba ne’e, maka Sua Santidade Papa Francisco dehan “pecador sim, traidor não” (ITE, 2019, p, 12). Barak liu mak ema sente moe boot tan sai pecador, maibé la ta’uk ka la moe liu to’o sente babain tiha de’it sai traidor no corruptor. Ema hot-hotu sala na’in, ema ida-idak halo ona sala boot ka sala kiik. La iha ema ida maka la iha sala, tamba ne’e maka pecador sim, maibe traidor ne’e mak não, tamba traidor ne’e ema halo ho plano, ho intenção.
Democracia nia hun-abut ne’e tenke hatuur iha “respeita pela dignidade da pessoa humana”. Ne’e duni, iha Democracia ne’e tenke halakon discriminasaun hodi habelar fraternidade. Tamba ne’e, Revolução Francês mosu iha tinan 1789, hodi lori mundança ba ema atu hetán fali moris foun, hanoin foun no iha desejo atu expressa nia an hanesan ema hodi hatur princípio tolu: Liberté (Liberdade), Egalité (Igualdade), Fraternité (Fraternidade). Revolução ne’e ema hanaran revolução intellectual, basá loke ema nia hanoin, loke ema nia kakutak atu cria lei nebé lori ema hotu atu respeita malu, haré malu hanesan maun-alin, no fo liberdade atu halo saida mak legislação permite. Hanesan filósofo moderno John Locke dehan “O ser humano tem direito naturais o direito a vida, o direito a liverdade, o direito a propriedade privada, o ser humano tem direito naturais direito intrinseca nascem com ele, direitos ninguem pode questionar, ninquem pode retirar”( Giovanni Reale, Historia da filosofia de Spinoza a Kant, P,109.) Ha’u hakarak sublihna pontos tolu nebé fundamental katak ema iha direito ba vida, direito ba liberdade, no direito ba propriedade privada. Ne’e duni, moris ne’e ema na’in rasik iha direito ba nia moris. Tamba ne’e, la bele halimar ho ema seluk nia moris ka uza ema seluk nia moris sai hanesan jogo ka meio atu atinge buat nebé ita hakarak. Ne’e duni, la bele uza ema seluk nia vida ba negocio hodi buka osan.
Ita nia lei inan ka Constituição mos protege ema nia direito ba liberdade katak ema iha direito atu moris livre hodi expressa nia an hanesan homem livre, ne’eduni Paulo Coelho acresenta tan katak “liberdade katak sente saida mak o nia liafuan hakarak (deseja) independente husi ema seluk nia opinião ka ema seluk nia imposição”. Ida ne’e hatudu mos-mos katak ema iha liberdade no la bele uza poder atu hanehan ema seluk nia Liberdade hodi halo ema moris la livre. Iha sorin seluk, George Bernard dehan “liberdade significa responsabilidade”. Ha’u iha liberdade, o iha liberdade, nia iha liberdade, sira iha liberadade, ita hotu iha Liberdade, maibé ita nia Liberdade ne’e iha nia responsabilidade katak ita na’in rasik mak responsabiliza ba hahalok nebé kontra ka viola lei ka ema seluk nia Liberdade. Tamba ne’e, ita tenke pronto atu simu consequência husi Liberdade quando ita nia ação fora husi commando lei nian.
Iha 26 Agosto 1789, frente revolucionarista sira halo “decraration du droit des homes et de citoyen”, hodi hatuur Democracia (atu sai) hanesan isin-ida no klamar-ida hodi hari Estado. Documento ne’e hakerek katak, “poder política ida la mai husi Maromak ka poder politica la mai husi liurai sira, maibé poder ne’e husi povo”. Se lider sira, ita hotu comprende didi’ak ona saida mak Democracia no funsaun Democracia ne’e oinsá, então fo ona poder máximo ba Constituição atu regula ema hotu nia Liberdade hodi lori moris di’ak ba ema hotu. Presidente Ameríca nian Abraham Lincoln (1861-1865) tatoli liafuan kmanek kona ba Democracia nebé dehan “That this, under God, shall have a new birth of freedom, and that government of the people, by the people, for the people, shall not perish from the earth”, (Mata-dalan elitorial, p, 129.) katak nação ida ne’e iha Maromak nia mahan, sei iha moris foun ba liberdade no katak governo husi povo, hodi povo, ba povo, sei la nahas husi rai ne’e. Iha povo nia vontade mak hatudu liu husi eleição democratica nebé banati tuir lei, “sufrágio universal, livre direito, secreto e pessoal”.
VALORES CRISTÃOS SAI BASE BÁ DEMOCRACIA
Timor-Leste adopta Sistema Democracia nebé hatuur metin ona iha Constituição RDTL katak: “A República Democratica de Timor-leste é um estado de Direito Democrático, soberano, independente e unitário, baseando na vontade popular e respeito pela dignidade humano”(constituição RDTL, artigo, 1). Ida ne’e, mak principio fundamental iha ita nia filosofia política, maibé sugestão ba liderança sira; lider partido político sira, na’I ulun sira, ukun na’in sira, lider antigo sira, lider foin sa’e sira, atu la bele halakon principio moral, kaer metin consciência moral no responsabilidade ba ita nia fiar hodi hatuur principio valores cristão nian iha Democracia.
Ukun na’in sira brani ka lae hatudu valores cristão iha política, na’I ulun sira bele ka lae hatudu ita nia identidade nu’udar sarani critão loloos iha vida política, bele ka lae hatudu ita nia an loloos iha valores cristão iha política, bele ka lae prática valores cristão nian iha política, bele ka lae hatudu ita nia oin loloos, la bele taka an ho poder ho osan, bele ka lae husu ita nia an ho pergunta geneologia katak se mak ha’u? (who am I? ) Quem é o homem? O que é homem? Ha’u ne’e ema católico ka lae? Ha’u ne’e ema fiar na’in ida ka lae? Ha’u ne’e uluk tama ona membro da igreja ka lae? Ha’u ne’e denfende ha’u nia fiar liu husi valores cristão iha política ka lae? Ka ita nia naran mak sarani cristão, maibé prática hatudu fali buat seluk ida? Ka cristão “ficson” de’it karik alias cristão fica só nome.
Ita tenke hanoin didi’ak katak wanhira ita simu ona baptismo ne’e automaticamente ita sai ona membro da Igreja hodi hola parte ona iha santidade Maromak nian. “Todos os Cristãos estão chamados a santidade. Todas as vocações cristãos (leigos, padres, religiosos) têm a mesma dignidade são caminhos da santidade” (espiritualidade Cristã, p, 25). Ita hotu-hotu hola parte iha Maromak nia santidade, no santidade ne’e Maromak nian, tan ne’e ita ema tenke haka’as an atu moris iha doutrina Igreja nian, liu husi prática valores cristãos nian. Timor-leste ne’e católica barak liu iha Asia, maibé católica praticante ne’e ita bele sura ho liman fuan de’it, no cristão “napas” de’it, alias critão natal no Pascoa de’it. Maibé, Jesus Cristo tatoli moos katak “bem aventuranças” (Mt 5,12) só ema nebé ki’ak iha espirito mak hatene buka dame, tan sira Maromak oan, “rahun di’ak bá sira nebé buka dame, tan ema sei hanaran sira Maromak oan”.
Prática valores cristão nebé simples liu maka wainhira iha debate sira, iha serviço lor-loron nian, iha Governo, iha Parlamento, iha reunião ruma ukun-na’in sira, lider sira, na’I ulun sira, hahú to’ok ho oração, halo uluk oração hodi husu Maromak Nia benção ba actividade sira. Ida ne’e, acto cristão nian nebé simples liu, maibé hatudu valores identidade cristão nian nebé boot. Ita tenke hahú husi buat kiik, maibé ho fuan no domin nebé boot, hodi hatudu virtdude santidade no valores cristão nian, nebé profundo hodi hatudu katak ita fiar na’in prática valores cristão nian iha Democracia.
Maibé, ita observa mos-mos katak ukun na’in sira quanto mais matenek boot, hetán posição di’ak, hahú lakon ona prática valores cristão nian; la iha ona balanço entre fé ho razão iha sira nia moris, katak oinsá fiar ho kakutak tenke la’o hamutuk, hanesan liras rua nebé lori espírito humano atu semo ba contemplação kona-ba verdade. Basá, Maromak mak tau iha ita ema ida-idak nia fuan laran atu buka lialos, hodi buka hatene liu tan no hadomi ema seluk. Tamba ne’e, ita hotu precisa hatuur fiar ho kakutak ne’e halo hanesan iha ita nia prática sira; la bele ingnora fiar hodi fo liu importância ba razão.
Tamba ne’e, se ita hakarak hatudu lolos valores cristão iha ita nia vida mak, liliu ukun na’in sira, la bele husik injustiça buras, brani kore sai lialoos, brani fera silêncio injustiça, brani sukit sai lialoos, brani dehan lae ba corrupção. Santo Agustinho iha ninia livro “De civitate Dei” hanorin oinsá mak domin ba Nação bele hamosu de’it moris rai nian hanesan vício ka halo aat, ka corrupção moral, corrupção economia, corrupção dollar, odio malu, groga, violação direitos humanos, maibé domin ba Maromak mak virtude nebé halo ema bele hakmatek. Tan ne’e, nia hanorin katak domin ba Maromak mak fo kbiit bá ita atu liberta ita nia rain ne’e. Ema nebé sai cidadão Maromak nian (cidadão da cidade celeste) mak fo nia an hodi serviço ho espirito da caridade no hodi fuan laran tomak hala’o ninia dever iha disciplina social nia laran.
Bispo Diocese de Baucau Dom Basilio do Nascimento sempre dehan iha nia discurso ka homília sira “Maromak mak ita nia princípio e fim”, katak Maromak mak primeiro, no Maromak mak hun no rohan (Alfa no Ômega), uluk ita sei kiik antes atu tama ba Igreja, ka sai membro Igreja nian, liu husi simu baptismo, critério principal mak Fiar, no fiar ne’e mak lori ita to’o fim. Ukun na’in sira, na’in ulun sira, lider sira, ita ukun ba dadaun, ita la’o ba dadaun, ita boot ba dadaun, ita idade diminui ba dadaun, ita barak ba dadaun, no católico aumenta ba dadaun, maibé ita mos tenke consciênte atu iha responsabilidade ba ita nia fiar. Ukun na’in sira, na’I ulun sira hanesan católico ida iha nação Democracia nia laran, ita nia obrigação uza kakutak atu hanoin, atu tetu ba mai ho fuan ba ita nia responsabilidade moral prática valores cristão nian. Ida ne’e, mak contribui ba ita rain nebé ita la’o dadaun no ita nia Creda to’o fim.
Tamba ne’e, instituição rua (2) ne’e, Estado ho Igreja tenke completa malu la’o hamutuk iha corridor ida, mesmo que quarto ida-idak nian, han fatin ida-idak nian, maibé ita servi hotu ba diak rai no ema iha Nação ida ne’e. Estado hanesan instituição humana, nebé organiza ema atu moris di’ak ba ema hotu-hotu (bem comun), atu ema moris iha paz, atu ema moris iha hakmatek (tranquilidade), atu ema moris próspero, iha rai ne’e no iha estado ida ne’e. Por que bem é uma virtude natural do ser humano. Estado nia knár mak oinsá ema fisicamente bele moris di’ak. Primeiro necessidades naturais hanesan; han hemu, Segundo infraestrutura base hanesan; be mos (água potável), Estrada, no eletricidade. Moris iha paz, hakmatek, simples no claro evita problema hot-hotu moris tui lei. Iha sorin seluk Filosofo Platão iha nia livro estado ideal dehan “autárquico”(história da filosofia antiga, p,159.) katak ema ida-idak ukun nia an iha estado, ema ida-idak ukun nia hakarak, gosto sira, ema ida-idak organiza an rasik.
Igreja ne’e instituição divína, nebé iha nia knár atu hanorin (docendi), ukun (governa), no halulik ka santifica (santificare). Igreja kaer metin principio tolu (3) ne’e atu prepara-an, prepara nia sarani cristão sira, no Igreja preocupa atu hatudu dalan loos, dalan justo, ba sarani sira to’o fim. Tamba ne’e, Sua Santidade Papa Francisco nia liafuan dehan “amados irmãos no episcopados, quis limitar-me a três pontos, objecto da vossas preocupações: O primeiro, a vossa contribuição como consciência crítica da nação; O Segundo, movida por entranhas de misericordia, a igreja inteira em missão; e enfim, expremir a boa nova da salvação nas línguas loacis”(revista de filosofia e de teologia, p,1). Ha’u sublina ponto primeiro, consciência crítica da nação katak Igreja la’os halo política, maibe tenke iha coragem boot atu dehan, atu koalia, atu tatoli, atu haklaken, ka fo sai buat nebé sala ne’e sala, loos ne’e loos, liu husi crítica sugestão atu hadia atu muda.
Crítica la’os de’it hatudu liman fuan ba ema nia sala no hahalok aat, maibé hatudu fuan laran ba ema nia di’ak no virtude. Crítica sempre hatudu ba iha dinâmica intellectual, estudos no reflexão. Crítica la bele kahur ho insultos nebé hela de’it iha dinâmica emoção nian. Ne’e duni, iha Concílio Vaticano II, liu husi ( Constituição dogmatica) “Lumen Gentium” koalia kona-ba Maromak nia povo ka Creda nu’udar Maromak nia povo, tan hola parte ona iha sacramento baptismo nebé iha dignidde nebé hanesan iha knár atu sai: profeita, liurai no na’I lulik.
Ha’u afirma hela pergunta ontologia nebé loron ba loron ema sempre husu: Ita mai husi nebé? Ita atu ba nebé? Atu halo saida? Questão sira ne’e atu ema reflete ba moris ne’e nia causa ultima ka finalidade moris ne’e. Igreja ne’e (Como Mãe e Mestre) atu tau matan, hadomi no acompanha nia oan sira nebé la’o sala dalan hodi acompanha nafatin, hanorin lialoos “Kbiit tomak iha lalehan no rai fo tiha ona mai ha’u. Ne’e duni, la’o ba hanorin nasaun hot-hotu; sarani sira hodi Aman, Oan no Espirito Santu nia naran, hanorin sira atu halo tuir buat nebé ha’u haruka imi. Ha’u sei hela nafatin ho imi, to’o mundu nia rohan (Mt, 28. 18-20).
Tan ne’e, Igreja nia fundamento horseik, ohin, aban no ba nafatin mak; Bíblia, Tradição, no Magistério. Maibé La bele haluha katak Igreja ne’e mos santa no pecador, tan ne’e problema kiik sira nebé iha Igreja hasoru, Igreja nunka mais atu hakfodak, nunka mais atu ta’uk, nunka mais atu hakiduk, nunka mais atu naksobu, tamba Cristo rasik mak harí, Jesus dehan Mt (16, 18-20), “O pedro, no iha fatuk ne’e nia leten ha’u sei harí ha’u nia Kreda; infernu nia odamatan sira sei la halo buat ida hasoru nia. Ha’u sei fo chave reino lalehan nia ba o; buat hotu nebé o futu iha rai, sei futu mos iha lalehan; no buat hotu nebé o kore iha rai, sei kore mos iha lalehan”.
Democracia ne’e ema mak harí no poder iha ema nia liman. Maibe, Igreja ne’e Cristo rasik mak harí. Ema hotu-hotu bele riku, ema hotu-hotu bele matenek, ukun na’in sira bele iha poder, na’in ulun sira bele iha posição nebé aas, maibé tenke iha moral no prática valores cristãos nian nebé di’ak no justo. Principios valores cristão nian mak saida? Ha’u hakarak menciona pontos tolu (3) nebé ita tenke iha atenção no tau iha consideração mak hanesan tuir mai; JUSTIÇA, VERDADE no HONESTIDADE.
Nb: Explicação konaba ponto tolu (3) ne’e, leitor sira sei acompanha fila-fali iha segunda Publicação.
Agosto Poto
Estudante 2o Ano da Faculdade de Filosofia no ISFIT
Humans are essentially human politics (zoon politikon), so that all
the dynamics of human life must always be related to politics, both as a
political subject and as an object driven by politics itself. It can be clearly
stated that the dynamics of human life in a country must be in circulation of
the subject and object at once. Ideally, whether it is entrusted as a political
leader or as a society controlled by politics itself, both are political subjects.
That is, those who are entrusted with directing and regulating state politics
are clearly a subject that always deals with politics in a concrete way, but the
general public is also a subject, meaning that all aspects of life and community
activities influence the political world both directly and indirectly, or with in
other words it can be said that every activity of the community both in the
world of education, religion, social, law, etc. is a political responsibility to
organize, control, and direct all aspects of life for the common good, so that
briefly it can be said that society is the determinant politics itself and as a
function of political control, both directly and indirectly. (politics, church, ethics, post-modern)
Manusia pada hakikatnya adalah manusia politik (zoon politikon),
sehingga seluruh dinamika kehidupan manusia pasti selalu berkenaan dengan
politik, baik sebagai subjek yang berpolitik maupun sebagai objek yang
digerakan oleh politik itu sendiri. Dengan jelas dapat dikatakan bahwa
dinamika kehidupan manusia dalam suatu negara pasti berada dalam
sirkulasi subjek dan objek sekaligus. Idealnya, baik yang dipercayakan
sebagai pemimpin politik maupun sebagai masyarakat yang dikendalikan
oleh politik itu sendiri, keduanya adalah subjek (pelaku) politik. Artinya,
mereka yang dipercayakan mengarahkan dan mengatur politik negara jelas
adalah subjek yang selalu bergelut dengan politik secara konkret , akan tetapi
masyarakat umum juga adalah subjek, artinya segala aspek kehidupan dan
aktivitas masyarakat membawa pengaruh bagi dunia politik baik secara
langsung maupun tidak langsung, atau dengan kata lain dapat dikatakan
bahwa setiap aktivitas masyarakat baik dalam dunia pendidikan, agama,
sosial, hukum, dan lain sebagainya menjadi tanggung jawab politik untuk
menata, mengendalikan, dan mengarahkan semua aspek kehidupan tersebut
demi kebaikan bersama, sehingga dengan singkat dapat dikatakan bahwa
masyarakat adalah penentu politik itu sendiri dan sebagai fungsi kontrol
politik, baik secara langsung maupun tidak langsung.
Kata-kata kunci: politik, gereja, etika, post-modern….
Di manakah esensi demokrasi yg sesungguhnya?? (TLS)