A SAÍDA DA CAVERNA IDEOLÓGICA: KAY RALA XANANA GUSMÃO CONDUZIU TIMOR À CONSULTA POPULAR

Introdução

Artigo ne’e koko atu compreende “a saída da caverna ideológica: Kay Rala Xanana Gusmão conduziu Timor à Consulta Popular”. Hori uluk eh hori wa’in avó no bei-ala sira mehi ona atu povo ida ne’e bele moris iha liberdade nia laran.  Iha tempo malae mutin (tempo português), iha tempo invasor sira nia ukun (tempo indonésia) Timor oan barak reflete no sente rasik oinsa história avó sira hasoru no sira rasik hasoru. Experiência moruk hirak ne’e book Timor oan sira nia fuan hodi hateke ba povo Timor ho mahusuk (bainhira los mak ita hetan liberdade?) no hakilar ho esperança “mate ka moris ukun rasik-an”.

Ukun rasik-an sai sukat ba luta no luta ne’e sunu ho espírito patriotismo ida nebe profundo. Hahú husi 1974 mai tinan 1999, tuir estudo militar nian dehan katak iha etapa 3 importante ho nia estratégia rasik hanesan; tinan 1975-1979 ne’e bolu (Guerra de posição), tinan 1980-1987 ne’e bolu (gerilha de montanha) no tinan 1987-1999 ne’e bolu (gerilha urbana) (cfr. Lousada, et.all. 2012, p.30). Husi processo hirak ne’e lori ita ba hatene oinsa mak bele to’o iha ponto ida “consulta popular” iha loron 30 fulan agosto 1999 liu ba.

Iha artigo ida ne’e ha’u sei halo leitura simples ho pensamento Filósofo Platão nian maske la wa’in maibe hodi leno netik naroman hanoin nian. Tinannn (1979-1999) filosoficamente iha mundo platónico, ida ne’e sai hanesan  “uma saída da caverna” ba mehi nebe mai kedas husi bei ala sira “liberdade” ba povo maubere. Ha’u sei hatur factos históricos sira ho “vista” Folósofo boot Platão particularmente nia “Mito de caverna”. Mito de caverna ida ne’e mak ha’u sei hatur pensamento sira iha nível interpretativo iha Nível Político no liberdade Ideal nebe luta na’in sira (mártir sira) nia ran no ruin balun to’o oras ne’e buka seidauk hetan.  .

Objetivo husi artigo ida ne’e mak (i) hodi celebra loron boot 30 de agosto (Consulta Popular) nebe acontece iha tinan 1999 hodi determina destino povo Timor nian, (ii)  atu reconhece Kay Rala Xanana Gusmão hanesan “visionário, estratega e político (teórico-prático) ba luta ukun rasik-an. 

Contexto politico-social (1974-1979)

Ita nia contexto político, ha’u hanoin katak hahú kedas husi Rezime Salazar monu iha Portugal hodi fo biban ba rai sira nebe imperialista sira ukun liu husi opção tolu (3) hanesan “1. ukun rasik-an total, 2. integra ba nação seluk no 3. hamutuk nafatin ho portugal” (cfr. Elídio, 2020, 2). Ho situação dilemática ida ne’e mak Timor oan sira nebe momento neba considerado matenek, sira hahú organiza-an liu husi associação sira atu bele acumula ema hotu hodi hili dalan ida nebe di’ak liu ba Timor ne’e mak “Ukun rasik-an total” liu husi mahon FRETILIN nian hanesan Borja da Costa hateten iha nia poesia “Única Via: Independência Total” katak “[…] a vitória é real//o caminho é um só//Independência total” (Martinho G. S. Gusmão, 2018, p.435).

Iha questão Independência total ne’e mak halo luta ida ne’e tenki selu ho kanek, ran, mate no terus oioin iha nebe funu na’in sira hasoru iha ai-laran. Ba ha’u ida ne’e la’os sala maibe Timor iha momento neba tenki nani duni ho situação moruk ida ne’e. Tamba hakarak mehi sira ne’e sai realidade mak Timor oan sira nebe hatene hanoin hodi sukat Timor nia naroman liberdade nian hahú book-an ho partidos no acossiações atu bele fó “passo político” ida “mais longe e mais certo à vida de Timor”.

Nune’e mak hahú harí partido UDT “União Democrática Timorense”, hafoin tuir mai mosu tan associação ida naran ASDT nebe liderado husi Eis  Presidente da República de Timor-Leste (Francisco Xavier do Amaral) hafoin transforma associação ne’e sai Partido FRETILIN. Mosu mos partido APODETE “Associação Popular Democrática de Timor ”, hafoin partido ki’ik balun hanesan KOTA (Klibur oan Timor Aswa’in) no Partido Trabalhista.

Associação no partido sira moris atu hodi hatan ba situação sira nebe Portugal fó (escolha) ka opção tolu nebe citado iha leten. Hanesan ita hatene katak UDT mai ho visão atu hamutuk ho Portugal, ASDT nebe transforma ba FRETILIN mai ho princípio atu “ukun-rasik-an”, APODETE mai ho visão ida “atu integra ba Indonésia” no partido ki’ik hanesan KOTA mos Partido Trabahista (cfr. Elídio, 2020, p.2-3).

Maibe ha’u hakarak acentua ponto ida iha ne’e katak hahú kedas husi fulan setembro tinan 1974 ideologia esquerda (Marxista-Leninista) nebe lori husi Estudante universitário sira ba estuda iha Portugal, sira kaer metin doutrina ne’e ho Slogam Maoísta (Xanana Gusmão, 1994, 83) . No iha ne’e duni mak Partido FRETILIN foti nia sai hanesan “ideologia do partido” maske iha momento neba seidauk fo sai publicamente maibe líder rai-laran hanesan líder husi Partido UDT quase hatene konaba ne’e. 

Hafoin tamba força política la dun iha peso mak Partido politico sira (UDT no FRETILIN) halo coligação atu bele envolve no convence ema barak, nune’e Timor nia mehi “Idependência Total” bele sai realidade. Coligação ida ne’e la’os foin acontece iha FRETILIN nia tempo maibe iha kedas tinannn 1974 mos liderança sira husi UDT no ASDT koko ona atu tau hamutuk sira maibe hanesan Barbedo hateten katak “foi um falhanço” (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.247).

Hafoin iha fulan janeiro tinannn 1975 partido rua ne’e halo coligação no portugueses balu mos fó (aplauso) katak ne’e hanesan ona força política ida nebe determinante hodi bele atinge mehi Timor nian maibe ikus mai ida ne’e mos la sai realidade positiva tamba iha mos pressão husi Indonésia ba situação iha Timor no problema interna balun nebe karik Na’i ulun sira mak hatene di’ak. Maibe ho situação ida ne’e mak halo Partido UDT halo Golpe hasoru Partido FRETILIN no FFRETILIN reage ho contra Golpe hodi oho ema barak até FRETILIN manan tiha no ida ne’e mak baibain dehan (perang saudara) (Elídio A. Guterres, 2021, p.90).

Maibe hanesan ha’u hateten ona iha leten katak wainhira acontece partido tolu nebe anti Partido FRETILIN ne’e (UDT, KOTA e Trabalhista) nebe sira sente lakon tamba FRETILIN duni sira to’o Batugadé no “foram obrigados” karik tamba condição nune’e sira husi (petição) ba serviço secretos indonésia nian hodi loke dalan ba sira atu bele subar-an iha rai parte Indonésia nian. Se ita haré didi’ak petição ne’e la’os petição atu sira halai hodi ba subar-an de’it maibe liu tan ida ne’e mak sira dirige petição ne’e ba Presidente da República Indonésia nian hodi declara katak líder timorense hakarak integra ba Indonésia.

Sira nia petição ne’e iha alínea (f) dehan nune’e “tendo em conta que a independência do território de Timor Oriental como uma nação soberana não é suceptível de se consubstanciar, devido ao avanço do comunismo e a quase complete destruição, pelos comunistas, das estruturas necessárias para tornar possível uma independência” (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.282). Hatudu oinsa mak partido sira anti FRETILIN ne’e tamba ideologia nebe adopta husi Partido FRETILIN rasik.   

Dala ida tan! Situação política estratégica nebe contribui ba “ukun rasik-an”, iha tempo nebe Lousada divide no hahú husi ida nebe hatur iha primeiro ne’e hanesan esperança boot katak Timor mak kaer rasik kuda talin ba nia rain hanesan Francisco Borja da Costa hateten liu husi nia poesia (Foho Ramelau) katak “Hader, kaer rasik kuda tali eh!//hader, ukun rasik ita rain eh” (Maritnho S. Gusmão, 2018, p.417). No líder sira iha FRETILIN “Fuan Manas” tebes ba processo ida ne’e wainhira haré ba vitória nebe hetan husi Movimento da Libertação das colónias Africanas portuguesas no derrota America iha Vietnam, inspira no estimula tebes FRETILIN nune’e lança kedas iha momento neba “Brigadas Revolucionárias” (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.250).

Tamba ne’e mak FRETILIN ho brani no confiança tomak hodi forma-an atu proclama unilateralmente independencia Timor nian hodi hatudu katak “Timor-Leste é independente” ne’e be evento histórico ida ne’e aconece iha loron 28 fulan novembro tinannn 1975 iha praça da Proclamação da Independência (atual Palácio do Governo).

Maibe haré ba Petição nebe partido anti-comunista sira halo ba Presidente RI nian no los duni depois de 28 de novembro lakleur de’it força Indonésia invade Timor liu husi lalehan rai no tasi.  Ida ne’e hatudu kedas oinsa mak Timor oan sira nia la hamutuk hodi halo naruk funu ba ukun rasik-an. Wainhira Militiar Indonésia invade Timor iha 1975 sira hadau Dili, iha tinannn 1976 sira hadau tan Baucau hanesan segunda cidade iha Timor.

Hanesan estratégia Militar Timor iha momento neba uza, tuir Tenente Coronel Lousada nia divisão katak iha tinannn 1975-1979 ne’e categoriza hanesan (Guerra de Posição). Tamba Luata na’in Timor nian hamutuk iha mahon Patido FRETILIN nian hatur sira nia posição hanesan na’in ba rai doben Timor-Leste hodi hakilar “a luta continua” (Abílio P. Lousada, 2012, p.31).

Dala ida tan! Ha’u sei la hatur história tomak iha artigo simples ne’e. Maibe, ha’u acrescenta de’it pontos balun nebe interessante hodi hanoin konaba tema artigo ida ne’e nian. Hanesan ita hotu hatene katak depois de FRETILIN halo contra Golpe hasoru Partido Anti Comunista sira, P. FRETILIN domina no halo control efetivamente área Timor tomak. Iha Timor oan balun hanoin katak ho Invasão nebe Militar Indonésia halo ba Timor bele halakon tiha Ideologia Esquerda nebe P. FRETILIN adopta no bele fo benifício mos ba Timor. Tamba ne’e mak Barbedo comenta katak “embora alguns timorenses pensassem que a invasão indonésia os iria libertar do comunismo e que, portanto, iria ser benéfica para Timor […]” (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.289).

Timor nia luta ne’e la’os de’it iha rai laran maibe iha rai li’ur mos. Ema hirak nebe CCF haruka ba rai li’ur hanesan liman no ibun povo Maubere nian atu husu tulun ba comunidade internacional hodi apoio ba Timor. Iha primeiros ano depois de independência P.FRETILIN controla efetivamente maior parte husi território nebe população sira hela ba. To’o iha tinan 1977 liderança FRELITIN radical liu tan hodi afirma Marxismo-Leninismo hanesan sira nia “Base Idológica” […]” (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.279), maske nune’e Barbedo hateten katak iha tinan 1976 Marxismo-Leninismo seidauk aparece fortemente hanesan “a ideologia de base da FRETILIN” (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.278).

Primeira reunião do Conselho Superior da Luta e do Comité Central da FRETILIN iha loron 8 fulan Março tinan 1977. Iha reunião ida ne’e mak FRETILIN hanoin necessário tebes atu moris ho ideologia ida mais radical no revolucionária ne’e mak Marxista-Leninista (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.299). Depois de ida ne’e saida mak acontece? mai ita haré hamutuk iha kraik!

Dala ida tan, iha primeiros anos ne’e la’os de’it funu hasoru invasor sira maibe iha mos conflito interno iha FRETILIN nia laran. Conflito “militares e quadros civis da FRETILIN”, conflito cultural entre liurai sira ho Dato no conflito sira ne’e hotu Barbedo hanaran “Violência Revolucionária”. Husi ne’e membro FRETILIN barak mate no quase que 200 pessoas (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.300).

Iha tinan 1977 mos CCF acusa Xavier do Amaral katak nia halo traição alta hasoru FRETILIN. Iha loron 16 fulan outubro tinan 1977, Nicolau Lobato eleito ho unanimidade, Presidente P.FRETILIN nian. Tuir constituição 1975 nian, se mak sai Presidente ne’e mai husi Presidente da FRETILIN nune’e Nicolau Lobato sai kedas PR.

To’o iha tinan 1978 Militar indonésia sira ataca ita nia luta na’in sira liu husi base de apoio sira. Penúltima base de apoio ne’e mak foho Matebian. Xanana Gusmão, Taur Matan Ruak, Ma’Huno, Sabika, Txay, Kilik no sira seuk iha foho refere ho kilat 527 maibe kilat nebe husi Invasor sira hodi cerca sira iha neba hamutuk 45.000 armas. Depois iha loron 22 fulan novembro iha tinan nebe hanesan “última base da reistência timorense” monu ba Militar indonésia nia domínio. Maibe, tuir relatório husi CAVR (cap. 5, 92) hateten katak última base de apoio nebe Militar Indonésia sira hadau ne’e mak Fatubesi (Ermera) iha loron 16 fulan novembro tinann 1979 (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.309).

Ministro da Informação, Alarico Fernandes nebe mak kaer Rádio Maubere rende ho Povo no ikus mai rádio ne’e mos ema foti hotu. Hahú husi ne’e contacto exterior dificil ona tamba meios de comunicação única ema hadau ona. Hafoi Funu na’in sira hasoru tan problema boot ida mak Nicolau Lobato mos mate iha combate, loron 31 fulan dezembro tinan 1978. Mas antes última base apoio rahun Xanana Gusmão hili ona ema sira hanesan Hodu, Ruak, Holly Natxa, Konis Santana hodi haré ba futuro. Hafoin iha 1979 Mau Lear sira no Sahe mos mate.

Ita bele haré katak iha tinannn ida ne’e mak membro CCF mate barak no torturado mos barak tuir Barbedo. Sira nebe iha hela ne’e mak Xanana, Ma’Huno no los duni katak Xanana Gusmão mak assume kedas hanesan liderança da Resistência nebe iha colaboração di’ak ho Txay, Kilik, Konis Santana no sira seluk (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.311).  

Reorganiza a luta com nova estratégia política e guerra

Iha ne’e ha’u hakarak hateten buat ida katak depois de membro CCF sira mate no torturado iha tinan 1979 ne’e, única liderança interna iha CCF nebe sei moris ne’e ida mak Xanana Gusmão. Hanesan divisão Lousada hatur katak hahú husi  tinan 1980-1987 ne’e hanesan Guerrilha de Montanha. Nune’e mak Luta na’in sira sa’e hotu ho povo ba foho. Iha Indonésia nia matan sira hatene katak sira manan ona funu. Maibe saida mak acontece? Mai ita haré hamutuk.

Depois de encontro iha Iliomar mak restabelece estrutura ba resistência de guerilha ho povo. Iha Xanana nia la’o tuituir dalan hasoru ema ferik, katuas, labarik no sira husu nia atu continua nafatin luta. Keta haluhan katak durante tinan rua nia laran Xanana Gusmão koko hodi halo de’it contacto ho luta na’in sira nebe ida-idak halai ninian. Hafoin iha loron 1-8 fulan março estabece primeira Conferência Nacional iha Lacluta.Iha ne’e mak Platão nia Caverna ne’e hahú refere ba ano 1979 ba kotuk. Tamba luta ne’e iha de’it FRETILIN nia esforço la’os ema hotu nian. No ida ne’e ha’u hanoin hanesan Caverna nebe acontece kedas desde 1974. Nune’e atu responde ba lian coragem sira husi avó ferik, katuas no labarik, Xanana Gusmão organiza luta ne’e to’o fim.

Iha vista Platónica nian, se hakarak haré realidade lolos, tenki sai husi Caverna ne’e no haré realidade lolos iha “exterior da Caverna” nune’e bele reorgniza seguidores hodi hetan liberdade. Ida ne’e ita bele haré iha Xanana Gusmão nia política de aproximação hodi contacto ba membro Fretilin no mos Falintil sira nebe sei moris hodi halo Conferência iha Lacluta, iha loron 1 fulan março tinan 1981. Meio ida ne’e hanesan naroman lia-loos nian (a luz da verdade) nebe leno husi li’ur tama mai Caverna laran hodi hatudu ba luta na’in sira seluk katak la’os de’it ho “Revolução” mak ita bele manan funu maibe iha dala seluk tana nebe tenki sai husi Caverna no ida ne’e ha’u hanaran Caverna Ideológica.

Nune’e Xanana Gusmão ho nia matenek tomak, gira nia pensamento sira hodi haré dook ba dalan sira nebe nakonu ho ai-tarak no possibilidade ho dalan seluk hodi ba to’o ukun rasik-an. Husi situação ne’e Xanana tenta hakerek konaba “Pátria e Revolução” no “Temática da Guerra”, ho objetivo “para facilitar um estudo mais metódico do nosso próprio processo” (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.317). Ida ne’e hanesan passo sira nebe Platão sugere atu hakonu-an ho coragem, koko passo ba passo hodi hakbesik no sai husi Caverna ne’e.

Depois de Primeira Conferência Nacional iha Lacluta, resultado husi conferência refere iha gravação ida nebe iha tinan 1983 mak delegado Externo Abílio Araujo transcreve fali ba papel. Husi ne’eba mak sira halo leitutra hodi haré crítica sira konaba prcesso da luta nia fracasso no nia possibilidade. Nune’e mak pergunta nebe mosu iha Primeira Conferência Nacional ne’e mak “porque, perguntamos, chegámos a esta situação dificil?”, Hanesan ha’u hateten antes katak iha primeiros anos mai ne’e la’os ema hotu luta ba “Ukun rasik-ak”. Timor nia luta ne’e iha FRETILIN nia liman, povo la luta. Nune’e mak pergunta iha leten ne’e Xanana Gusmão hatan iha momento neba dehan “o  povo que faz a Guerra por participar na Guerra […] não falamos de apoio da população como uma coisa abstrata ou acessória, falamos da participação da população como uma coisa concreta, real e fundamental” (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.319).

Iha Conferência ne’e Xanana Gusmão hato’o nia visão tolu (3) ba tarefa sira iha futuro mak hanesan: 1a: tarefa organizamos o povo Maubere para a luta, 2a: tarefa Ampliemos a organização da Frente “la haré ba raça eh ideologia” no 3a: tarefa disseminemos as forças vivas dos inimigos. Husi neba mak halo votação ba membro foun CCF nian hanesan “Mau hodu ran Kadalak, Bere Melae Laka, Kilik Wae Gae, Sakin Nere Ulas Timor Lemorai, Nelo Kadomi Timur, Leren Anan Timur, Mauk Moruk, Holi Naha no Nari Nere ” (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.322).  Ida ne’e hanesan primeira tentativa hodi sai husi Caverna.

Dala ida tan! Ideologia Marxismo-Leninismo ne’e hanesan erro ida nebe sira barak mak arrepende. Tamba ideologia ne’e la’os foin introduz iha 1981 maibe antes ona. Tamba ne’e mak iha tinannn 1984 iha reunião ida ho CCF hodi halo dissolução PMLF (Partido Marxismo-Leninismo FRETILIN) (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.329). Iha ponto ne’e hanesan passo ida hodi to’o iha odamatan Caverna Ideológica nebe antecessor sira lakohi sai. Tamba sira nia ligação exterior kotu tiha, nune’e Ramos Horta, Marí Alkatiri no sira seluk nebe CCF delega ba Exterior la hetan informação konaba situação da luta iha Timor. Tamba ne’e iha tinan 1982 delegado exterior sira halo mos Plenária CCF ida iha Moçambique hodi haré konaba processo sira husi seis primeiros anos mai ne’e no la iha ema ida hatene konaba ida ne’e tuir Barbedo hateten.

 Iha tinan 1981 Dom Martinho Martinho da Costa Lopes Bispo de Dili halo ação hasoru hahalok at militar Indonésia nebe contra humanidade ba povo Timor. Iha setembro tinan 1982 Xanana Gusmão ho Dom Matinho da Costa Lopes halo encontro clandestino ida iha Mehara.  Iha neba mak Dom Martinho sugere ba Xanana Gusmão atu hatur “Nacionalismo no la’os Maxismo-Leninismo”. Nune’e mak Dom Martinho husu ba Xanana se kilat sira nebe Falintil sira kaer ne’e mai husi  “país comunista” balun, maibe Xanana hatan dehan lae, tamba General Católico ida naran Benny Moerdani mak oferece kilat hafoin militar indonésia captura tiha nia.

Hahú husi ne’e mak ha’u nia leitura ba ne’e hanesan naroman Espírito Santo ida nebe tun ho Naroman lia-los nian mai, liu husi Dom Martinho hodi halo contribuição boot ba política inerna no informação externa. Naroman ida ne’e mak Dom Martinho encoraja liu tan Xanana Gusmão atu la’o ho nia “política da unidade Nacional” no la’os Marxismo-Leninismo. Los duni katak ho ideologia ida ne’e mak Igreja la contribui ba luta iha primeiros anos ne’e. Iha ne’e “a saída da caverna ideológica” aparece hodi kuda sentimento patriotismo ba povo tomak hodi luta no halo luta ida ne’e hanesan sira nian.

Xanana Gusmão sai ona husi Caverna hodi haré realidade lolos no nia fila hodi encoraja fali membro no povo tomak liu husi “Política da Unidade Nacional”, restrutura CCF no husu tulun ba Dom Martinho atu lori documentos nebe resultado husi Conferência Nacional iha tinan 1981 ba delegado CCF exterior sira hodi hatene konaba “nova política e estratégia da luta” nebe Xanana Gusmão ho nia membro CCF sira seluk hatur.

Husi Xanana Gusmão nia sai husi Caverna ne’e mak dudu mos Dom Martinho hodi ba hasoru Bispo sira iha rai li’ur. Hanesan nia ba visita Bispo iha Austrália hodi hasoru mos Timor oa sira iha neba, nune’e mos nia visita rai sira Europa nian no mos Japão no EUA (Estado Unidos América). Iha EUA mak nia hasoru malu ho bispo Nova Iorque “Jonh Cardina O’Connor” hodi facilita mos nia ba administração Reagam nian (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.341).

Hanesan ita hotu hatene katak wainhira base de apoio sira rahun hotu, autoridade Indonéisa sira husu atu hala’o “Diálogo de Paz” maibe Xanana Gusmão halo carta ida ba Governador Mário Carascalão hodi halo diálogo. Nune’e mos iha tinan 1983 Xanana gusmão hasoru malu ho Comandante das Forças Armadas Indonésia nian iha Timor “Coronel Puruwanto” hodi atu halo acordo “Cessar-Fogo” nune’e bele possbilita luta na’in sira hodi reorganiza no fó dimensão foun ba resistência Clandestinann. (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.346).

Iha março tinan 1983 mak Xanana Gusmão hasoru malu ho Governador Carascalão. No ida ne’e hanesan primeiro passo ba Unidade Nacional. Keta haluhan katak estratégia sira ne’e Xanana Gusmão halo hodi haré realidade no possiblidade tomak atu atravessa, hanesan iha Mito de Caverna ita tanesan nu’u parede nebe taka netik iha Caverna nia oin. Atu haré tan possibilidade luan mak Xanana Gusmão hakerek tan Carta ida ba Governador Carascalão atu hasoru malu iha Ariana hodi husu ba Militar Indonésia nune’e bele prolonga tan Cessar-Fogo  ba fulan tolu. Husi ne’e mai oin possibilidade luan liu tan.

Haré ba Dom Martinho nia esforço sira hotu ema kala halo jogo oinsa Santa Sé foti sai tiha Dom Martinho husi Timor no Santa Sé foti fali Dom Carlos Filipe Ximenes Belo, SDB hanesan Bispo de Dili iha tinan 1983. Rona ida ne’e amo lulik barak iha Diocese Dili la simu tamba sira hanoin katak Dom Carlos mai sei la halo hanesan Dom Martinho. Maibe ikus fali mai Dom Carlos mos hakilar maka’as liu tan ba mundo internacional. 

Intervenção bispo no padre sira nian la’os de’it fo moral ba povo maubere maibe mos subar no halo clandestina oioin hodi lori equipamento ai-laran nian ba luta contra Indonésia (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.371) Exemplo ki’ik ida de’it nebe CDPM (Comissão para os Direitos do Povo Maubere) fó telefoni ida ba Pe. Domingos Maubere hodi lori ba Comandante Nino Conis Santana (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.374). Iha tan Padres, Madre, Frater no Catequista sira iha fatin destacada mos contribui maka’as ba luta ida ne’e.

Maske nune’e estudante sira nebe escola iha Indonésia apartir de tinan 1994 haksoit liu “pagar” iha embaxada EUA iha Indonésia hodi husu konaba Democracia Indonésia nian hare ba hahalok brutalismo militar Indonésia nian iha loron 12 de novembro de 1991 ne’e. Maibe Governo Indonésia hatan de’it dehan ida ne’e hanesan “incidente” no situação la’o normal fali ona.

Iha tinan 1996 Timor oan na’in rua simu Prémio Nobel da Paz (Dom Carlos Filipe Ximenes Belo, SDB ho Ramos Horta). Iha momento ida ne’e mak Horta levanta problema Timor nian nebe antes ne’e sai hanesan mehi no Horta realiza duni. Nune’e iha tinan tuir mai (1997) antes ne’e Ramos Horta rona dehan Nelson Mandela atu ba Visita Indonésia nune’e Ramos Horta husu nia atu ba karik hasoru Xanana Gusmão hanesan líder politico Timor nian nebe tama hela comarca iha Indonésia. Depois to’o iha neba hodi hasoru Xanana Gusmão maibe han hamutuk tan iha Palácio Presidencial Jakarta. Ne’e la’os halimar dadur ida ba han hamutuk ho Mandela no Presidente RI iha Palácio Presidencial Jakarta.

Multipartidarismo é primeiro passo para o Nacionalizar

Xanana Gusmão lé ona Timor nia futuro katak atu hetan nia independência so tenki husu apoio internacional. Tamba ne’e iha tinan (1987) Xanana Gusmão hamosu Mulipartidarismo. Nia hanoin katak atu luta ida ne’e sai ka “torna-se nacional” nia tenki sai husi FRETILIN (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.375). Nune’e iha loron 7 fulan dezembro iha tinan ne’e Comandante em Chefe Xanana Gusmão Forma Multipartidarismo hodi halo reajustamento ba estrutura da resistência. Husi ne’e nia hari Conselho Revolucionário da Resistência Nacional (CRRN) no completamente nia sai husi ideologia Maxista-Leninista katak nia sai ona ba “o exterior da Caverna ideológica” no ida ne’e nia halo viragem ideológica.

Maibe liu de’it tinan ida katak 1988, Xanana Gusmão sai husi FRETILIN hodi cria CNRM hafoin de haré ba reação negativa husi delegado externo, então Xanana Gusmão nomea Ramos Horta hanesan representante especial no ida ne’e mak diplomacia la’o di’ak (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.380). Husi ne’e Platão hateten ema nebe atu ukun ne’e tenki usa ulun hanesan Xanana Gusmão. Iha tempo ida ne’e mak Nia hakerek carta ba estudante sira iha Indonésia.

Iha loron 14 fulan abril tinan 1988 Unão Soviética derrota iha Afganistão nune’e Guerra fria hotu no halo com que ditadura husi nação anticomunista Indonésia hanesan mamar uitoan. Hahú husi União Soviética lakon halo partido comunista sira mundo tomak monu no fo biban partido não comunista sira hodi participa. Dala ida tan! Molok União Soviética monu, Xanana Gusmão muda uluk ona Timor nia ideologia no to’o iha ida ne’e mak ha’u hatur Xanana Gusmão ne’e hanesan “Visionário Político”.

Hafoin Visita Papa João Paulo II iha Tasi Tolu, loron 12 fulan outubro tinannn 1989, coloca Timor iha mapa da imprensa internacional. Jovem sira nebe participa iha neba mos aproveita ho jornalista sira nebe mai barak halo sira coragem liu tan hodi halo manifestação hasoru Indonésia. Hafoin tau tan ho 12 de novembro de 1991 loke mundo nia matan konaba problema contra humanidade iha Timor no liu-liu Timor hakarak ukun rasik-an (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.396). Iha ne’e mak comunidade internacional fo crítica ba Indonésia.

Hosi ne’e Indonésia muda sira nia política hodi hafanun fali Partido Apodete nebe uluk sai espião secreta ba Indonésia. Iha ne’e sira la’os ona militariza maibe timoriza (Timorização da Guerra). Katak sira halo oinsa mak Timor oan sira mak oho malu rasik liu husi “Movimento Pró-Democracia na Indonésia” ho “Resistência Timorense” (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.410). Iha tinan 1992, loron 20 fulan novembro Xanana Gusmão hetan capturação iha Dili hafoin lori nia ba Indonésia hodi ba tama comarca. Nune’e iha loron 24 iha fulan no tinan ida ne’e mak Xanana Gusmão hakerek carta ida ba Ninos Conis Santana iha foho.

Último Passo para a Independência

Iha último passo ida ne’e ita bele haré liu husi “primeira Convensão Nacional Timorense iha Diáspora” nebe realiza iha Penhice, hahú husi loron 23-27 iha tinan 1998 hodi fo forma foun ida mak CNRT “Conselho Nacional da Resistência Timorense” no sira hili Xanana Gusmão hanesan líder (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.442). Muda tiha CNRM tamba comunidade internacional sei hanoin katak ideologia esquerda ne’e sei iha termo (Maubere). Nune’e mak sai ba CNRT “Conselho Nacional da Rsistência Timorense” no husi nia mak bele hakuak ema hotu katak ema hotu-hotu bele tama; la’os de’it husi Maubere eh Buibere maibe misto no mista sira mos inclui.

Hafoin Suharto resigna-an iha loron 21 fulan maio tinan 1998, loke dalan ba reconsideração questão Timor nian (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.451). Iha loron 27 fulan janeiro tinan1999 Presidente B.J Habibie sa’e hodi troca nia fatin. Wainhira haré ba carta nebe presidente BJ Habibie hakerek ho liman de’it dehan “Se, passados 22 anos, a população de Timor-Leste não se sente unida ao povo Indonésio […] desde que a Assembleia Consultiva Popular o decida, que a 27a. província de Timor-Leste possa ser honrosamente separada da República Unitária da Indonésia” (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.465). Iha ne’e mak Xanana Gusmão reconhece Presidente Habibie hanesan chave di’ak ida ba luta ukun rasik-an. Imagina se Presidente habibie la fo possibilidade hanesan ne’e saida mak acontece ou bele acontece Consulta Popular? Ida ne’e sai hela pergunta ba ita hotu be hanaran-an cidadão RDTL.

Tamba ne’e iha loron 27 fulan janeiro Presidente Habibie haré keda posisbilidade hodi halo “Consulta Popular” baseia ba acordão entre Indonésia ho Portugal nebe assinna  iha Nova Iorque (sede da ONU) iha loron 5 fulan maio tinan 1999 (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.466). Ho concordância ida ne’e militar Indonésia no milícia sira barak halo ameaça, torturação no oho povo iha Timor. Fo pressão ba povo atu ta’uk hodi integra ba Indonésia maibe ho Kay Rala Xanana Gusmão, Bispo Belo, Sdb  no sira seluk nia influência política, apela ba povo atu keta ta’uk hodi ba vota tamba ida ne’e dala único ba Ukun rasik-an.

Haré ba Militar no Milícia sira nia brutalismo mak iha loron 28 fulan agusto, Grã-Bretânia, Brasi, membro estado ASEAN sira seluk hahú fo pressão ba Indonésia hodi cumpre sira nia acordo nebe sira halo ho Portugal konaba Consulta Popular sem intimidação, sem violência atu nune’e referendo ne’e bele la’o ho dalan liberdade (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.478).

Iha fali loron 29 fuan agosto, hanesan véspera Consulta Popular, Ian Martin consegue hala’o encontro ida entre Eurico Guterres “Comandante Milícia” ho Comandante Falur Rate Laek iha sede UNAMET nian ho “encontro de reconciliação” hodi garante Paz no segurança ba iha loron votação (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p. (A. Barbedo de Magalhães, vol. II, 2007, p.451). Maske nune’e milícia no militar Indonésia sira nafatin terror povo, barak halai sa’e ba foho.

Iha loron 30 fulan agosto tinan 1999, Timor oan ida-ida sai husi subar fatin (fho leten, fatuk ku’ak nst) hodi fuan nebe nakonu ho Domin, harohan ba Maromak atu sira nia votu keta monu leet de’it. Balun mai ho tanis ksolok, balun mai ho fuan rua-rua no balun seluk mai ho ta’u, maibe sira nafatin mai ba Timor nia di’ak no ema hotu nia di’ak. Biar hasoru pressão oioin maibe ONU consegue organiza nune’e povo Timor decide sira nia destino no ikus mai resultado husi referendo mak 78,5% vota ba ukun rasik-an no 21,5% prefere integra ba Indonésia. Nune’e TIMOR-LESTE totalmente independente.

Dala ida tan! ba povo nebe mate ona, balu sei moris ba ema hotu be luta ba rai ida ne’e, hanesan estudante no hadomi rai ida ne’e hakrak hato’o obrigado ba imi nia dedicação sira hotu. Parabens ba Timor no parabens especial ba Político, viosionário, estratega no armado Comandante em Chefe das FALITIL Kay Rala Xanana Gusmão ho nia antecessores sira.

Conclusão

            Timor oan quase hakarak ukun-an. Maibe precisa líder ida nebe matenek (politico, Militar, estratega no visionário), se lae ita Timor sei la sai husi Caverna. Hahú kedas 1974 mai Timor tama iha Caverna maibe, depois de Xanana Gusmão sa’e ba Comandante em Chefe das FALINTIL hodi reorganiza funu, apartir da Primeira conferência Nacional halo nia hateke dok liu tan no nia aprende husi (erros cometidos) iha primeiros anos nian (Guerra de posição).

Xanana Gusmão nu’udar líder carismático, estratega, visionário, militar no politico. Nia hatudu nia capacidade hodi halo Timor oan hot-hotu sente katak problema Timor nian ne’e problema hot-hotu nian liu husi nia “A POLÍTICA DA UNIDADE NACIONAL” hanesan sugestão husi Dom Martinho ba nia: “Nacionalismo” la’os “Marxismo-Leninismo”.

Ba ha’u, Ideologia Marxismo-Leninismo hanesan “Caverna Ideológica” no sorte boot tamba idealista boot ida “Xanana Gusmão” iha Timor hamrik iha naroman Platão nian, usa kakutak hodi hateke buat hotu. Molok União Soviética monu Xanana Gusmão sai uluk ona husi FRETILIN hodi hatudu ba mundo katak Timor la adopta ona ideologia esquerda hodi loke liras ba povo atu luta. Xanana Gusmão hasai Timor husi Caverna ideológica. Ikus mai Caverna ida ne’e nia naroman lia los nian mosu iha loron 30 fulan agosto tinan 1999 hodi lori Timor ba ukun rasik-an. 

 

Júlio de Jesus

Estudante da Faculdade de Filosofia ISFIT

 

Bibliografia

BELO, Dom Carlos Filipe Ximenes, SDB. Os Antigos Reino de Timor-Leste: (Reys de Lorosay e Reys de Lorothoba, coron’eis e Datos). Tipografia Dicocesana Baucau, 2011.

BARBEDO, A. de Magalhães. Timor-Leste interesses Internacionais e actors locais Vol I, II, III. Afrontamento, Rua Costa Cabral, 2007.

GUSMÃO, Xanana. Xanana Gusmão: Timor-Lest um povo, uma patria. Colibri,1994.

GUSMÃO, Martinho Germano da Silva. Sabemos e Podemos, e Devemos Vencer. Dioma, Malang, 2018.

GUTERRES, Elídio Agusto. Politik Berdarah Timor-Leste: Estudi kritis filosofis atas konflik antar partai di Timor-lEste (1974-1975) dengan teori Axel Honet. Jendela Sastra Indonésia Press, 2020.

LOUSADA, Abílio Pires, et.all.  A luta Armada Timorense: Na Resistência ocupação (1975-1999). Dili, 2012.

REALE, Giovanni, et.all. História da Filosfia: 1 Filosofia pagã antiga. Trad. Io Storniolo, Paulus, Ed. 3a , 2007.

 

3 thoughts on “A SAÍDA DA CAVERNA IDEOLÓGICA: KAY RALA XANANA GUSMÃO CONDUZIU TIMOR À CONSULTA POPULAR

  1. Sai husi Marxizmu-Leninizmu/Maubere dolar tama fali ba kuak Liberal-Kapital no Imperial ho tatika Revizionizmu-nee hotu kauza ba Violsaun hasoru Umanidade kontinua buras, esplorasaun pasifika no Obskurantizmu foun dolar iha let_let, monopolizasaun rekursu no Maubere Sai super esploitadu, dezintegrasaun no dezmobilizasaun buras no impasse total, atual. Ne’e nuudar krize klean ba Liberal-Kapital no fin, nunee hodi fila hikas ba nian Maubere hanesan moris, mate no moris hikas.

    Ikus, hodi sai husi caverna revizionizmu nee maka tenki fila hikas no hamoris hikas Maubere/Marxizmu-Leninizmu. No sai husi Apostulu ba Martinho, tenki tama fali ba Francisco II- “Sai Kristaun di”ak tenki Revolusionariu”.

    Abaixu Obskurantizmu foun
    Abaixu Revizionizmu
    Abaixu Kapitalizmu-Imperializmu
    Viva Francisco II🔥✊
    Moris hikas ba Mauberizmu-Marxizmu-Leninizmu-Maoizmu=Komunizmu Timor🔥✊

    1. Hhhhhhh ridículo. Halo análisa iha kulit de’it, tamba ho análisa la kle’an ne’e mak membro CCF atus rua resin mate iha liman kro’at invasor sira nian.

      Hatur didi’ak conceito “revolucionário” nebe FRETILIN iha ho Francisco nia versão. Tamba mina ho be kahur hamutuk maske iha fatin ida de’it maibe facil tebes atu ita halo diferença.

      Dala ida tan. É uma análisa ridícula!

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Powered By WordPress | LMS Academic

content-1701

sabung ayam online

yakinjp

yakinjp

rtp yakinjp

slot thailand

yakinjp

yakinjp

yakin jp

yakinjp id

maujp

maujp

maujp

maujp

slot mahjong

SGP Pools

slot mahjong

sabung ayam online

slot mahjong

SLOT THAILAND

article 328000621

article 328000622

article 328000623

article 328000624

article 328000625

article 328000626

article 328000627

article 328000628

article 328000629

article 328000630

article 328000631

article 328000632

article 328000633

article 328000634

article 328000635

article 328000636

article 328000637

article 328000638

article 328000639

article 328000640

article 328000641

article 328000642

article 328000643

article 328000644

article 328000645

article 328000646

article 328000647

article 328000648

article 328000649

article 328000650

article 328000651

article 328000652

article 328000653

article 328000654

article 328000655

article 328000656

article 328000657

article 328000658

article 328000659

article 328000660

article 888000056

article 888000057

article 888000058

article 888000059

article 888000060

article 888000061

article 888000062

article 888000063

article 888000064

article 888000065

article 888000066

article 888000067

article 888000068

article 888000069

article 888000070

article 888000071

article 888000072

article 888000073

article 888000074

article 888000075

article 888000076

article 888000077

article 888000078

article 888000079

article 888000080

article 888000081

article 888000082

article 888000083

article 888000084

article 888000085

article 888000086

article 888000087

article 888000088

article 888000089

article 888000090

article 868100041

article 868100042

article 868100043

article 868100044

article 868100045

article 868100046

article 868100047

article 868100048

article 868100049

article 868100050

article 868100051

article 868100052

article 868100053

article 868100054

article 868100055

article 868100056

article 868100057

article 868100058

article 868100059

article 868100060

article 868100061

article 868100062

article 868100063

article 868100064

article 868100065

article 868100066

article 868100067

article 868100068

article 868100069

article 868100070

article 868100071

article 868100072

article 868100073

article 868100074

article 868100075

article 868100076

article 868100077

article 868100078

article 868100079

article 868100080

cuaca 898100011

cuaca 898100012

cuaca 898100013

cuaca 898100014

cuaca 898100015

cuaca 898100016

cuaca 898100017

cuaca 898100018

cuaca 898100019

cuaca 898100020

cuaca 898100021

cuaca 898100022

cuaca 898100023

cuaca 898100024

cuaca 898100025

cuaca 898100026

cuaca 898100027

cuaca 898100028

cuaca 898100029

cuaca 898100030

cuaca 898100031

cuaca 898100032

cuaca 898100033

cuaca 898100034

cuaca 898100035

cuaca 898100036

cuaca 898100037

cuaca 898100038

cuaca 898100039

cuaca 898100040

cuaca 898100041

cuaca 898100042

cuaca 898100043

cuaca 898100044

cuaca 898100045

cuaca 898100046

cuaca 898100047

cuaca 898100048

cuaca 898100049

cuaca 898100050

cuaca 898100051

cuaca 898100052

cuaca 898100053

cuaca 898100054

cuaca 898100055

cuaca 898100056

cuaca 898100057

cuaca 898100058

cuaca 898100059

cuaca 898100060

cuaca 898100061

cuaca 898100062

cuaca 898100063

cuaca 898100064

cuaca 898100065

cuaca 898100066

cuaca 898100067

cuaca 898100068

cuaca 898100069

cuaca 898100070

cuaca 898100071

cuaca 898100072

cuaca 898100073

cuaca 898100074

cuaca 898100075

cuaca 898100076

cuaca 898100077

cuaca 898100078

cuaca 898100079

cuaca 898100080

cuaca 898100081

cuaca 898100082

cuaca 898100083

cuaca 898100084

cuaca 898100085

cuaca 898100086

cuaca 898100087

cuaca 898100088

cuaca 898100089

cuaca 898100090

cuaca 898100091

cuaca 898100092

cuaca 898100093

cuaca 898100094

cuaca 898100095

kasus 898100011

kasus 898100012

kasus 898100013

kasus 898100014

kasus 898100015

kasus 898100016

kasus 898100017

kasus 898100018

kasus 898100019

kasus 898100020

article 898100021

article 898100022

article 898100023

article 898100024

article 898100025

article 898100026

article 898100027

article 898100028

article 898100029

article 898100030

article 898100031

article 898100032

article 898100033

article 898100034

article 898100035

article 898100036

article 898100037

article 898100038

article 898100039

article 898100040

article 898100041

article 898100042

article 898100043

article 898100044

article 898100045

article 898100046

article 898100047

article 898100048

article 898100049

article 898100050

article 898100051

article 898100052

article 898100053

article 898100054

article 898100055

article 898100056

article 898100057

article 898100058

article 898100059

article 898100060

article 710000031

article 710000032

article 710000033

article 710000034

article 710000035

article 710000036

article 710000037

article 710000038

article 710000039

article 710000040

article 710000041

article 710000042

article 710000043

article 710000044

article 710000045

article 710000046

article 710000047

article 710000048

article 710000049

article 710000050

article 710000051

article 710000052

article 710000053

article 710000054

article 710000055

article 710000056

article 710000057

article 710000058

article 710000059

article 710000060

article 710000061

article 710000062

article 710000063

article 710000064

article 710000065

article 710000066

article 710000067

article 710000068

article 710000069

article 710000070

article 710000071

article 710000072

article 710000073

article 710000074

article 710000075

article 710000076

article 710000077

article 710000078

article 710000079

article 710000080

article 999990001

article 999990002

article 999990003

article 999990004

article 999990005

article 999990006

article 999990007

article 999990008

article 999990009

article 999990010

article 999990011

article 999990012

article 999990013

article 999990014

article 999990015

article 999990016

article 999990017

article 999990018

article 999990019

article 999990020

article 999990021

article 999990022

article 999990023

article 999990024

article 999990025

article 999990026

article 999990027

article 999990028

article 999990029

article 999990030

article 999990031

article 999990032

article 999990033

article 999990034

article 999990035

article 999990036

article 999990037

article 999990038

article 999990039

article 999990040

content-1701
error: Content is protected !!