Escritor: Francisco M. Pinheiro
Estudante ISFIT, IV ano da Faculdade de Filosofia.
Introdução
Husi artigo ida ne’e hakerek na’in hakarak elabora atu convida ita hotu hodi haré no sente ba realidade hirak nebé mosu ho retórica no promessa oioin atu manan cargo, to’o hetan tiha cargo haluha povo ho sira nia promessa, ikus povo hela ho lian mamuk. Palco mak fatin nebé ema uza hodi promove-an ka hato’o programa ruma iha evento balu, tamba ne’e iha momento ne’e hakerek na’in hakarak ko’alia kona ba palco nebé tane ema hirak nebé uza hodi promete sira nia programa sira. Ho nune’e hakerek na’in la’os ko’alia kona ba palco iha concerto artístico maibé ko’alia kona ba palco iha concerto político ni’an.
Haré ba iha contexto situação Timor ni’an ohin loron ema barak lakon ona hanoin no consciência ba bu’at nebé loos. Verdade ka lia loos ne’e hanesan de’it liafuan hodi temi iha ibun maibé la prática iha moris, dala barak ita halo promessa barak ho ita nia promete ba ema barak iha palco leten husi ita nia ibun ba ema, maibé fila kotuk suku ibun, halakon lian, hodi fila lia tuir ita nia hakarak, ikus mai consciência la iha ona, verdade mos la hetan ona fatin, com certeza moris ho lia bosok mak barak iha palco político nia laran. Tamba ne’e iha situação hirak hanesan ne’e ita precisa ema nebé iha capacidade atu halo comunicação ho ema seluk hodi entende sira nia linguagem sai tali hodi liga hanoin ho realidade no sentimento ho ação. Ema nebé tenki iha capacidade di’ak hodi halo comunicação, atu nune’e bele halo harmonia entre liafuan ho hahalok hodi entende duni situação ema seluk ni’an.
Tamba ita bele iha líder barak maibé tenki iha líder nebé único no iha capacidade hodi bele lidera sira seluk. Tamba ema hanesan ema nia existência ne’e frágil la fácil atu hatene bu’at hotu nebé iha situação real ka iha ita nia moris, maibé maluk le’e na’in sira atu hatene ka la hatene ida ne’e la’os impossível, maibé sempre possível ba ema hirak bé iha vontade atu buka hatene, dala barak liberdade ema ni’an mos sai nakukun, halo ita la conhece bu’at nebé ita buka ne’e, maibé keta dúvida no confusão hodi lakon vontade ba situação real nebé ita hasoru dau-daun ne’e, tamba ne’e hakerek na’in hakarak lori ita hotu tama ba laran “Duc in altum”, hodi haré hamutuk nia conteudo tuir mai ne’e.
- Política Palco Leten
Política mak arte ida nebé ema uza hodi ko’alia ka halo bu’at ruma ba ema seluk no hetan bu’at ruma, perante ida ne’e hakerek na’in hakarak lori ita hotu ba entende oitoan saida mak política? Liafuan política ne’e deriva husi palavra grega “polis” katak “cidade”, termo ida ne’e filósofo antigo sira uza hanesan arte ida hodi organiza iha cidade liu-liu iha cidade Grecia. Liu husi liafuan ne’e iha filósofo antigo sira komesa ona define tuir sira nia pensamento, tuir Platão dehan, “a verdadeira arte de política é único, e a verdadeira arte política é a arte que cura a alma” (GIOVANNI-ANTISERI: 2007:158), ema nebé halo política loloos ne’e ema nebé único. Tuir Aristóteles dehan o homem é animal político, tamba ema ne’e iha hanoin atu distingui no ko’alia, liafuan política ne’e mak separa ema husi animal racional sira, tamba ita iha razão atu define bu’at nebé di’ak no a’at, hodi organiza ema ba moris di’ak. Tamba ne’e Aristóteles dehan ema nebé ukun di’ak iha cidade ida nia laran nia sei halo ema hotu respeita lei, no garante liberdade ba ema hotu (Ibidem: 230).
Promessa palco leten sai hanesan sasukat ba povu nia confiança no sai hanesan requésito ida hodi prenche programa sira liu husi na’i ulun sira nia liafuan. Maibé keta halo ba lian palco leten ne’e mosu de’it hanesan ai-tahan maran nebé monu husi ai-leten tamba anin mak hu’u, no hodi sai fali razão to’o ikus promessa ne’e lakon le’et de’it hanesan du’ut maran nebé anin mak hu’u, hanesan Gadamer dehan wainhira ita la’o ba oin mak ita la hatene atu aprende ka halo bu’at foun, di’ak liu nonok (DUARTE: 2013: 118). Tamba ne’e keta lori de’it o nia razão hodi halo ami mout iha o nia matan no o nia hamnasa sira, maibé lori o nia razão ne’e sai hanesan princípio ida ba bem comum, tamba ne’e ta’u atenção ba ita nia hanoin, basa sei sai ita nia liafuan no tau atenção ba ita nia liafuan basa sei sai ita nia ação. Husi fraze simples ida ne’e, hatudu nia sentido nebé importante ba ita hotu, wainhira ko’alia tenki hanoin uluk hafoin mak sobre sai ita nia promessa sira, la’os ko’alia hotu mak foin hanoin fali ita nia liafuan tamba “a linguagem e o pensamento são indissociaveis” (Op.Cit: 309), ita nia liafuan ho ita nia hanoin ne’e hanesan bu’at rua nebé la bele fahe malu ka separação.
Ko’alia iha palco leten sai iha fundamentu se lae lian palco leten ne’e hanesan de’it música hirak nebé artista sira hananu hodi anima de’it ema, to ikus nia lakon, seja, hanesan ema hirak nebé sente solidão hodi rona música sira, to ikus nia fila-fali ba nafatin. Ko’alia ba bu’at nebé mak ita plano la’os ko’alia bu’at nebé ita mehi, ou seja lohi povu ho ita nia mehi sira SDSB ni’an de’it, maibé la’os realidade nebé ita atu halo, hanesan afirmação Russel ni’an nebé dehan “estrutura da linguagem corresponde estrutura de factos” (Ibidem: 296), ita nia lian ou linguagem ne’e tenki hatudu iha factos, se lae ita nia liafuan ne’e hanesan “impresições” katak la tau atenção didi’ak to ikus nia sai fali deficiências, tamba ema nebé hatene uza pensamento katak nia hatene hodi halo sistematização ba sociedade nia moris. Ibun ko’alia liman hakerek, matan haré ain la’o, fuan sente kakutak hanoin, atu nune’e ita nia liafuan fo laran metin la’os novidade política nebé ita halo.
Ita hotu observa ba situação real nebé acontece iha ita nia rai doben Timor ida ne’e, político na’in sira uza palco hodi halo promoção ba sira nia maneira oinsa atu ukun no oinsa atu garante necessidade povu ni’an. Tuir autor Umberto nia dehan sociedade ida ne’e tama iha “remoção” katak dala-barak ita uza mecanismo oioin hadi halo defeza ba bu’at hirak nebé ita la consciênte hodi halai dok husi ita nia realidade nebé loloos ita la simu, ho situação hirak ne’e halo defeza inconsciênte hodi hamosu fali ba “negação”, katak hamosu ita nia hanoin hodi ataca ema ka ko’alia bu’at ruma ba ema ida hodi dehan: “vocé pensa que estou querendo dizer algo de ofensivo, mas na realidade não tenho essa intenção” (GALIMBERTI: 2003: 117). Dala barak ita ko’alia maibé fila nega rasik ita nia liafuan seja, ita la iha plano ba ita nia programa, no dala barak ita mout iha ideia rua ne’e “Remoção e Negação”, hodi lori ita ba “auto-enganando-se inconcientemente, porque incapaz de administrar a verdade”. Hamrik iha palco ne’e oportunidade, maibé tenki aproveita oportunidade ida ne’e hodi nune’e bele hetan confiança atu nune’e nafatin iha palco leten, se lae hanesan tocador festa ni’an nebé iha palco leten atu anima ema, se wainhira la tama categória ema sei duni tun. Tamba ne’e governo representativo la’os konta maioria parlamentares nebé hetan poder absoluto mas tenki traduz interlocutores povo ni’an ba ninia objetivo (MORGENTAHU: 2003: 272), no ita tenki kria sistema governação nebé justo no estável atu povo hotu iha possibilidade no direito hanesan hodi participa iha aspeto moris ni’an (Cfr, Carta Pastoral Conferência Episcopal Timorense: 2022: 1).
- Confiança husi Povo
Confiança katak ita tau laran, neon metin iha bu’at ruma ka ba ema ruma, tuir dicionário língua portuguesa fo definição ba confiança katak “alguém que crê em alguém ou alguma coisa; certeza”, ema nebé fiar iha ruma maibé tenki certeza, se lae confiança ne’e hanesan fali utopia katak esperança ba bu’at mamuk, hakarak halo bu’at hotu hodi to’o nia fim na realidade nia fim ne’e caótico, hanesan Ernest Bloch dehan utopia halo ema esperança ba futuro, maibé esperança ne’e fila-fali ba um sonhar ligeiro (kman), ou uma confiança ingénua na amanhã, mas o resultado de uma severa (nebé ezije ka fo castigo makas) crítica do presente (FURTER: 1974: 152), a utopia é modo de pensar ao mundo, modo de pensar ne’e hanesan imaginação de’it, ka hanesan H. Marcuse dehan utopia da imaginação, lian nebé promete ba futuro sai di’ak liu maibé imagina de’it la’os realidade nebé ita sente.
Ita uza política primeiro la’os atu defende an, maibé defende ita nia povo no pátria, maibé dala barak ita conjuga liafuan ne’e tuir ema ida-idak nia hakarak hodi lori bosok povu hodi manan confiança buka voto no manan cadeira hodi ukun, no hetan tia cadeira mos sei hadau malu nafatin. Tamba ne’e ita ko’alia ho liafuan tenki la’o ho ação tamba liafuan sei mamuk wainhira sem acto, hanesan Gorgias dehan “a palavra pensável não seria exprimivel” (Ibidem: 78). Cada período sempre iha votação nebé fihir husi povu liu husi fo voto de confiança, katak povu mak sai na’in ba ukun, mas contrário povu mak fihir to hotu sira fihir fali povo ho liafuan mamuk, governo ida tun ida seluk sae hamosu programa mesak furak hodi sona borus povo nia fuan nebé ho de’it oras ida manan ho nasi-kotak ida de’it, fila uma nafatin povo.
Ita observa ba realidade liafuan simples oan ida nebé hakerek iha dalan público sira nebé dehan povo kuda governo sosa, tinan ba tinan liafuan nafatin no resultado mos nafatin zero, povo hela ho promessa retórica ka lian mamuk hirak ne’e, no governo hela iha fatin nakonu to hadau malu nafatin. Hamrik iha palco ko’alia hatene bu’at hotu to hetan fatin foin mak aprende hodi kurso será que promessa palco leten ne’e ba rai mamuk de’it, hanesan Martin Buber dehan la iha ação la impõem ema ida nia destino (BUBER: 2001: 15), ko’alia tenki prática, se lae ita hamrik iha palco halo ema hotu fens hanesan artista ida nebé hananu iha fatin concerto sira hodi fo ksolok ema iha minuto ida ka rua to concerto hotu ida-idak fila ba fatin situção nafatin antes nia hasoru ne’e.
Político na’in sira tenki hako’ak povu no fo resposta ba povu ho situação nebé nia hasoru ne’e, hanesan Pe. Ângelo dehan ukun-na’in sira tenki banati tuir Papa João Paulo II ninia jestu nebé nia sama ain iha Timor iha tinan tolu nulu liubá kotuk, iha nebé nia rei rai, husi sinal ida ne’e hanorin político na’in sira hatene rei Cruz, rei povu nia sofrimentu, rei povu nia hanoin, no rei povu nia hakarak sira hotu (Cfr: https://tatoli.tl). Na realidade ita haré concerto política mosu iha fatin fatin, balu uza intrumento culturais sira hodi jura ba natureza hanesan foho-lulik, fatuk-lulik sira hodi manan confiança husi povo, husi ne’e ita análise direito no liberdade la hetan fatin iha povo nia consciência, liafuan hirak ne’e hakerek iha ita nia constituição sai abstrato de’it iha ema nia hanoin, la iha prática iha sociedade, ita dehan vota ho consciência na realidade político balu sei iha hela processo votação sira hatene ona sira nia número de votantes.
Sociedade ohin loron precisa mak hahalok la’os liafuan abstrato sira, tamba dala barak ita ko’alia hanesan feto hirak nebé uza lipstik hodi pinta ibun kulit mahar la oras hamos fali, tamba ne’e ko’alia la iha verdade tudo é falsa (GIOVANNI-ANTISERI, Loc. Cit), tan de’it ho promessa oioin nebé promete ba povu maibé to ikus sai mamuk de’it iha realidade. Liafuan ko’alia tenki iha útil ba ema nia moris, no utilidade ne’e tenki ba ema barak (Ibidem), atu nune’e ação la bele iha de’it atenção husi ema nia matan, maibé iha intenção ba nação nia di’ak hodi garante bem comum dos povos. Tamba povo precisa substância husi programa laos forma oioin nebe mamuk, tamba maioria husi político sira hare liu ba gosto no prazeres pessoal laos comum, hanesan Aristóteles dehan: “Para a maioria, é o prazer e o gozo. Mas a vida gasta com o prazer é uma vida que torna semelhantes aos escravos, e digna dos animais” (Ibidem, 218). Moris nebé gasta liu ba prazer ne’e sai atan no modelo hanesan animal sira. Ita la bele promessa taka falta hodi manan confiança hodi ko’alia to’o haluha-an, tamba “A crise profunda, geral, em grande inconsciente, em que se encontra na realidade a compreensão global do fenômeno” (LIPOVETSKY: 1987: 1), crise bo’ot nebé mak mosu iha sociedade ohin loron mak ita la consciente hodi hasoru realidade husi fenômeno sira nebé mosu, ita hanoin buat hotu hanesan de’it antes tinan lima nebé ita mosu, hodi ezije ema tuir ita nia vontade, to’o hamonu ema seluk tuir ita nia ritmo.
- Promessa Palco leten sai Retórica ba povo nia esperança
Em geral ita ko’alia kona ba retórica katak ensinamento oral, ka arte de falar bem, retórica ema bele uza hanesan instrumento de manipulação da opinião. hanorin ho liafuan de’it ka ko’alia di’ak ou halo discurso nebé di’ak, liafuan ne’e deriva husi Latim “Rhetorica,ae” e pelo Grego “Rhetorike” siginifica assunto ida nebé refere ba qualidade husi objeto ka ideia ida nebé consiste no hasai husi sujeito ida no la iha relação ho objeto no sujeito sira seluk. Tuir Dicionário língua portuguesa define katak retórica hanesan bu’at nebé la descreve nein reprezenta objeto concreto ida. Tamba ne’e retórica hanesan arte de falar ou lian ema ni’an nebé ko’alia hodi manan ema seluk nia confiança. Tuir Gorgias nia dehan retórica ne’e hela iha teorética ou teoria de’it nia la ba iha prática, tamba ne’e nia define retórica hanesan arte de “persuasão” katak hahalok ida nebé ita uza hodi influência ka dada ema seluk atu tuir ita nia hakarak ho razão nebé ita fo hodi halo ema fiar (ABGANON: 2007: 78). Tuir Aristóteles nia dehan retórica ne’e la iha função atu hanorin ka ko’alia loos, retórica nia função ne’e mak persuadir katak buka convence de’it ema (Ibidem, 231).
Retórica husi governante sira sempre hahu cada período, maibé povo mak determina nia representante liu husi votação ka fo voto ida hodi kontribui ba bem comum liu husi eleição, no eleição mak fator determinante husi povo atu hili nia nai ulun sira, nebé haktuir iha Constituição da República katak órgão eleito soberania ho poder local sei hili tuir eleição (Cfr, Artigo 65 no 1), tamba eleição mak determina destinu ukun na’in ida hodi ba hola kna’ar nu’udar lider ida, hodi lidera nação ida nia destino. Ita hanesan povo nebé iha esperança ba moris di’ak, hanesan ita hela iha nakukun nia laran maibé iha esperança katak naroman sei mosu mai, hanesan iha salmo 30 haktuir “o choro pode durar uma noite inteira, mas a alegria vem pela manhã” (BÍBLIA SAGRADA: 2000: 867), hanesan líder hadomi nia povo la bele husik nia povo halerik iha nakukun nia laran maibé precisa hakbesik atu ko’alia no la’o hamutuk. Hakbesik la’os iha tempo eleição ka tempo campanha mak foin besik maibé iha tempo hotu hamutuk ho povo. Governo autocrático ka iha poder absoluto nebé la hatoman an hodi tau consideração ba povo nia desejo hodi formula sira nia política, no la bele confia sira an makas (MORGENTAHU, Op.Cit: 268). Campanha ohin loron hamrik mak konta história laos hato’o programa, uza tiha palco sai insulta malu de’it, mas oinsa atu garante moris di’ak povu nian ba esperança nebé sira hein hela ne’e, zero. Promessa sira sai hanesan architect nebe desenha ona programa hanesan desenho no lori hodi obriga ema tuir nia gambaran, ne’e hanesan ita fo han hela mate klamar nebé ita fiar maibé ita la haré, tamba temi hela naran ba ema seluk ida to’o ikus seluk ida mak ba han (Dr. Armindo, Aula FD, 28/04/2023). Temi hela programa ba povo fila ukun na’in sira mak sai na’in hodi arruma hotu.
Ukun ne’e la’os privilegio maibé confiança, no confiança ida ne’e tan mosu iha esperança do povo atu hatan ba necessidade bem comum, tan povo hanoin ho esperança no sempre la’o iha dalan esperança ni’an, tamba esperança sei lori realidade ba ema nebé hein ho fiar metin hanesan haktuir iha contituição dehan: Hari’i sociedade ida nebé hatur iha justiça social, hodi haki’ak sidadaun sira nia moris di’ak ba isin no klamar (Cfr, C-RDTL, Artigo 6, alínia E). Mas pelo contarário esperança ida ne’e mout iha retórica nia laran, tan promessa palco leten sira nebé mosu hanesan liafuan bé nakonu ho lian maibé la iha ona fuan, se lian mak la iha fuan ne’e, hanesan bidon nebé lian makas maibé laran mamuk. Liafuan tenki fo fuan no fo moris, atu nune’e ita nia promessa de uma totalização possivel (FURTER, Op.Cit: 103), ita nia arte mak hamrik iha palco leten hanesan presença, no ao mesmo tempo apresentação ita nia an atu fo esperança ba bu’at nebé ema hasoru iha presente no tau neon iha futuro (Ibidem). Tamba “a esperança do homem não é no homem mas em ação do homem”, tamba ne’e povo nia esperança ba político na’in sira tenki iha arte atu organiza nação ida no ba bem comum do povo la’os pessoal ida nia di’ak. Labele lori retórica ka metodologia de persuadir atu manan confiança husi povo deit (GIOVANNI-ANTISERI. Op.Cit: 231), tamba povo nia esperança ne’e hanesan oan nebé laran metin hodi husu nia necessidade ba nia inan-aman.
Oras ne’e promessa sira sai tia hanesan hábitu ida nebé político na’in sira hatais ona, com certeza hatais hirak ne’e ba povu bosan ona, tamba quase tinan lima-lima povo rona liafuan nebé hanesan ao mesmo tempo husi ema nebé hanesan, liafuan hirak ne’e mosu iha sociedade nia matan hanesan tiha hanoin hirak nebé mosu la ho planu, seja, promessa omong kosong sempre berulang kali hela de’it no sai tiha hanesan distração social ida nebe buka kuak hodi taka kuak, maibé la resolve problema ida (Dr. Armindo, Op.Cit). Hanoin de’it mak ema hira mak vota hodi hetan osan, maibé la hanoin ema hirak bé hein liafuan nebé sai tiha concerto político, hodi insulta malu to mosu problema iha fatin-fatin, ambiente la hakmatek tan de’it lian retórica nebé mosu iha sikun-sikun halibur povu iha lidun ba lidun, to ikus promessa sai fitar iha povu nia hanoin no lian resposta mak fanu beibeik povu nia saudades nebé hein maibé la mosu ho certeza hamosu mak incerteza.
Conclusão
Situação hirak nebé ita enfrenta dau-daun ne’e lori ita atu toma decisão nebé certa hodi hili ema nebé certo ba ukun ho certeza atu nune’e la bele kria incerteza hodi hamosu de’it confusão ba esperança nebé ita fo. Tamba sociedade ohin loron hasoru situação ida nebé crise. Crise ba promessa omong kosong hirak nebé lori ema tama ba caótico. Maibé dala barak ita tau confiança ba lian mamuk hirak ne’e, ita nia confiança ida ne’e hanesan osan mean nebé soe de’it ba fahi. Ita tenki matan moris no neon badaen atu fihir no hili, ita la bele hili tuir “imitação” de’it, ita tenki hili tuir ita nia “emitação”. Imitição katak ita hili tuir ema seluk de’it, haré ema seluk hili partido A hotu-hotu tuir rame rame, mas wainhira ita hili tuir emitação mak qualidade husi interior no hili tuir duni ita nia consciência. Político sira nunka hamosu ideia foun cada periodo mak hamrik iha palco leten atu hatun malu de’it, nune’e ita la iha emitação ba moris, moris ne’e la’o tuir tempo nebé suli hanesan mota nebé tun, hanesan Heráclito dehan “tudo escore ou pantarei”, katak bu’at nebé hela la metin, ka la’os sólido. Tamba ne’e ita nia maneira de governação mos tenki la’o turi nia tempo ne’e, se lae lori ideia estético hodi halakon mundo dinámica nebé ita hasoru daudaun ne’e. Husi bu’at hotu nebé flui ne’e ita precisa iha consciência atu bele hatene coloca ita nia an iha situação hirak ne’e.
Ita agora iha ona mundo pos-modernização com certeza ita nia moris tenki adapta ho situação hirak ne’e, nune’e ita tenki hili ita nia pemimpin ida nebé di’ak atu lori ita ba mundo la’os lori ita halai tama ba uma laran, tamba atu hetan pemimpin matenek eleitor mak matenek, pemimpin beik tamba eleitor sira mak beik. Pemimpin bulak tamba eleitor mak bulak. Ita agora tama iha situação mundo globalização precisa ema nebé hanoin luan atu destingui bu’at hotu tuir nia fatin, husi ne’e ita halo análise simples de’it ita tama iha restaurante ida bu’at hotu completo impossível ita ba sosa fali nasi-kotak ba han iha restaurante laran!, mundo nebé ema hotu conhecido ho bu’at oioin impossível ita atu hili fali ema nebé la iha capacidade? tamba ne’e precisa ema nebé iha capacidade atu hatene ko’alia, hanoin no hatene lian, tamba tuir Nitsczhe ema nebé la hatene língua nia la’os ema, tamba nia la mampu atu halo comunicação ho ema seluk, tamba ne’e hili ho consciência atu nune’e fo ksolok ba ita nia an.
REFERÊNCIA
REALE, Giovanni – ANTISERI, Dário, História da Filosofia, Vol. 1. Filosofia Antiga Pagã, Trad. Ivo Storniolo, 3a Edição, São Paulo, 2007.
FURTER Pierre, Dialética da Esperança, Vol. 46. Uma interpretação do pensamento utópico de Ernest Bloch, Brasil, 1974.
MORGENTAHU. Hans, A Política entre as Nações, Trad. Oswaldo Biato, São Paulo, 2003.
Anotada, Constituição da Republica de Timor-Leste (C-RDTL), 2010.
Anotada, Carta Pastoral Conferência Episcopal Timorense, Eleição Presidencial (CET), 2022.
GALIMBERTI, Umberto, Os vícios capitais e os novos vícios, Trad. Jergio José Schirato, 2a Edição, Paulus, 2004.
BUBER, Martin, Eu e Tu, Trad. Newton Aquiles Von Zuben, 10a Edição, São Paulo, 2001.
SILVA Lucas Duarte, Filosofia da Linguagem, UNIASSELVI, 2013.
Modelo Rekonsiliasaun Ohin loron tenki vizita malu, Crf: Https://tatoli.tl. Acesso no dia 26 de Abril de 2023.
LIPOVETSKY, Gilles, O Impêrio Do Efêmero, Trad. Maria Lucia Machado, São Paulo, 2009.
Sebenta da Filosofia do Direito (FD), Dr. Armindo Moniz Amaral, 28/04/2023.a