NB: Artigo ida ne’e, continuação husi Parte I no Parte II nebé hatun ona iha página ISFIT nian, iha loron hirak liu ba. Parte I, ko’alia ona konabá Jovem Nia Realidade no Jovem Nia Desafios. Parte II, ko’alia ona konabá Jovem Nia Respensabilidade. Iha Parte III, sei ko’alia liu konabá Jovem Nia Contribuição, Jovem Mak Futuro Nação Nian no Recomendação Balun. Boa leitura e bom proveito ba ita bo’ot sira hotu!
-
Jovem nia contribuição
Ema hotu nebé moris iha mundo ne’e, hotu-hotu sei koko midar no moruk husi vida jovem nian; hahu husi labaraik ki’ik sira, loron ida sei bo’ot no sei sai mos jovem ida; katuas ferik sira mós uluk koko ona midar no moruk husi vida jovem nian mak foin ba ferik ho katuas. Ne’eduni, vida jovem ne’e quando ita passa ona, sei la repete tan iha ita nia moris “A verdade é que este dia da tua joventude pode ser o último, e por isso vale apena vivê-lo com toda a garra e profundidades possíveis” (Christus Vivit, no. 148). Tamba ne’e, ita sira nebé oras ne’e hala’o vida hanesan jovem, tenke aproveita didi’ak tempo ne’e hanesan tempo osan mean atu halo buat ruma ka prepara buat ruma ba ita nia futuro “Aproveito as oportunidades que me surgem cada dia para realizar as ações ordinárias de maneira extraordinária” (Chrisstus Vivit, no. 1148). Oinsá, ita aproveita didi’ak tempo hodi halo buat nebé babain ita halo ona ka buat nebé ita toman ona halo lorloron, sai fali buat nebé foun no folin bo’ot, nebé Nicolau Lobato hatur iha SÉRIO, MAIS no ESFORÇO. Halo ho sério, halo nafatin no hakas-an halo bebeik.
Sobretudo, ita hanesan Jovem tenke usa didi’ak tempo jovem nian ne’e hanesan graça ida, atu hare ho matan kro’at ita nia realidade, avalia ita nia desafio sira, hatur metin ita nia responsabilidade no prepara didi’ak ita nia contribuição. Basá tuir Santo Padre tempo jovem ne’e hanesan graça ida “ser jovem é uma graça, uma ventura” (Christus Vivit, no 134). Ne’eduni, ita nia heroi sira usa vida jovem ne’e hanesan graça ida, hodi defende ona rai ida ne’e, to’o hetan ukun rasik-an; barak hakotu vida ho idade mesak jovem no barak oras ne’e idade ferik ho katuas ona; maibé, wainhira sira sei idade jovem sira mos contribui ona buat barak, ba rai Timor nia ukun rasik-an.
Iha Timor nia processo ba luta ukun rasik-an ne’e, sempre conta ho contribuição jovem sira nian. Tan ne’e, iha preâmbulo C-RDTL halulik especialmente jovem sira nia contribuição iha frente clandestina hodi dehan “A acção da frente clandestina, astutamente desencadeada em teritório hostil, envolveu o sacrifício de milhares de vidas de mulheres e homens, em especial JOVEMS, que LUTARAM com ABNEGAÇÃO em prol da LIBERDADE e INDEPENDÊNCIA”. Assim que, acontecimento importante sira iha Timor ne’e, sempre envolve jovem sira iha laran; Acontecimento tasi tolu, jovem barak mak hamrik ho sira nia espírito nacionalismo no patriotismo hodi kaer bandeira Timor nian hatudu ba mundo, liu husi Amu Papa João Paulo II nia oin, hodi contra tropa indonésia sira; ho hakarak ida de’it defende ukun rasik-an. Acontecimento hatun Soeharto iha Indonésia, estudante Timor oan sira mak organiza demostração. Massacre iha Santa Cruz, Jovem sira mak organiza hodi envolve jovem barak, no jovem barak mos lakon sira nia vida iha momentu ne’e, ho tan acontecimento sira seluk.
Acontecimento hirak ne’e, hatudu mos-mos contribuição bo’ot jovem sira nian ba processo luta to’o hetan ukun rasik-an, basá jovem barak mak sé hirus matan hodi defende ukun rasik-an ida ne’e; barak mak fakar-ran, barak mak lekar-ruin, barak mak fó an ba mate no barak mos moris ho alezado. Contudo, força bo’ot nebé jovem sira tempo uluk nian iha mak; aten-brani, la tauk mate no pronto fo sira nia moris hodi defende ukun rasik-an. Ikus mai, Timor hetan duni ukun rasik-an. Ohin loron, ita hanesan jovem contribuição ide nebé mak ita sei halo ba futuro Timor nian?
Hau hanoin, ohin loron ita nia contribuição sei la hanesan ho jovem sira uluk nian, katak ita sei la sé tan ona hirus matan, hodi hasoru inimigo ho kro’at, ita sei la fakar tan ona ran no lekar tan ona ruin mak foin contribui. Maibé, liu-liu sé hirus matan hodi funu contra manipulação, violação, corrupção, injustiça no hahalok at sira seluk nebé atu lori futuro Timor nian ba rai kuak ka ba nakukun laran. Ne’eduni, ita tenke fuan-bo’ot no aten-brani atu luta hodi ko’alia verdade no defende justiça.
Tan ne’e, hanesan jovem nebé nakonu ho energia no coragem; hakas-an bebeik atu muda ita nia hahalok a’at sira, fase kakutak foer sira, contra baruk-ten sira, contra individualismo no egoismo nebé buras iha ita nia an; tenke hatene kuda fini domin iha ita nia fuan no haburas domin iha ita nia hahalok, hatene hatur-an iha justiça, hatene haburas dame, hatene hari unidade, no hatene halekar amizade, atu ita bele sai jovem transformadora di’ak ida no hodi sai mos autor ba mudança, atu nune’e ita bele sai mos construtores diak ida ba futuro Timor nian.
Hanesan jovem ita tenke hakiak uluk liu iha ita nia ulun-laran, atu sai jovem ida nebé hatene disciplina ba an rasik, hatene disciplina ba tempo, oinsá usa didi’ak tempo ka aproveita didi’ak tempo, hodi hakonu-an ho matenke. Loron ba loron, hanoin atu halo mudança ba ita nia-an, hodi prepara didi’ak ita nia kakutak, prepara didi’ak ita nia mentalidade, atu sai jovem nebé flexivel, hatene serviço hamutuk, hatene rona ema seluk, basá tuir Papa “um jovem sábio abre-se ao futuro, mas permanence capaz de valorizar algo da experiência dos outros” (Christus Vivit, no. 16).
Esforço bebeik atu hakiak iha ita nia an, jovem nebé fuan mos no consciência nebé nabilan, atu ita nia fuan bele sai fatin santa hanesan Papa dehan “Por isso, o curação de cada jovem deve ser consciderada terra santa” (Christus Vivit, no. 67). Sobretudo, Timor ne’e, precisa ema nebé honesto no justo atu ukun rai ida ne’e ho fuan mos no kakutak diak hodi hatur política melhor “[…] é necessário a política melhor, a política colocada ao serviço do verdadeiro bem comum” (Fratelli Tutti, no. 154).
Hanesan jovem ita tenke kuda iha ita nia fuan amizade social, atu nune’e ita hare malu hanesan maun-alin no bin-feton, hodi serviço hamutuk no serviço makas ba bem comum rai Timor no povo Timor nian. Tan ne’e, Papa dehan “proponho aos jovems irem mais além dos grupos de amigos e construirem amizade social: buscar o bem comum chama-se amizade social” (Christus Vivit, no 169). Atu ita la bele sai jovem nebé kesi metin-an ba grupo ida no partido ida, no la bele sai jovem nebé fanatismo ba grupo no partido hodi hare maluk jovem seluk hanesan ema fuik no let ida.
Maibé, liuliu hakiak amizade social iha ita an, hodi hare malu hanesan maun-alin bin-feton hodi serviço hamutuk ba diak rai Timor nian, hanesan Borja da Costa dehan iha nia poesia Kdadalak Suli Mutuk “Kdadalak suli mutuk, fila we inan, we inan tan malu sa be tahan […] Timor oan hamutuk tane ita rain” (NRL, p. 417). Katak ita tenke tur hamutuk, tau hamutuk ita nia força, tamba ita nia força sira ne’e suli hamutuk sei sai força bo’ot ida, nebé ema seluk la bele contra no ita bele sai ida de’it hodi defende futuro Timor nian.
Tan ne’e, ita mak tenke sai hanesan ponte hodi naksalak sira nebé liu ona, ne’eduni, sai hanesan ponte hodi buka solução ba problema hotu nebé jovem maluk hasoru, atu ita bele hakiak ona cultura do encontro iha ita nia moris hanesan jovem Timor “Quando se encontrar pontos coincidentes no meio de tantas divergências e, com esforço artisanal e por vezes fadigoso, lancer pontes, construir uma paz que seja boa para todos, isso é o milagre da cultura do encontro que os jovems podem usar viver com paixão” (Christus Vivit, no. 169). Sai jovem nebé hatene halibur ema, hatene loke-an, hatene halo diálogo ho maluk sira seluk, hatene defende ita nia cultura, defende ita nia identidade hanesan Timor oan; brani ko’alia lialos, brani defende lialos, atu nune’e sai jovem nebé lori mudança no lori esperança ba Futuro nação nian.
Ne’eduni, ohin loron precisa jovem sira hamrik hamutuk; fó liman ba malu, sé kabas ba malu, tula dikur ba malu, hodi luta atu hetan ukun rasik-an ida nebé total no completo hanesan heroi bo’ot Francisco Xavier dehan “Mas a independência só sera verdadeira e eficaz quando é total e completo” (Francisco Xavier do Amaral, Discurso do president, Lahane, dili, 1975, p. 375). Questão mai ita mak ne’e: Ohin loron, ita ukun rasik-an ona, maibe total no completo ona hanesan Francisco Xavier dehaan ka seidauk? Ita ida-idak bele fo comentário baseia ba realidade nebé ita hasoru iha ita nia rain Timor.
Pessoalmente, hau bele dehan Timor nia ukun rasik-an ne’e seidauk total no completo políticamente, economicamente, culturalmente etc. Contudo, ita bele hare katak ema mentaliza ita ho ema nia política hodi soran ita; ema ukun ita ho ema nia ideologia hodi sobu ita nia valores culturais, nebé hori-uluk hori-wain ita nia bei-alak no amtuak sira husik hela mai ita; ema nia cultura hahu domina jovem sira, hodi hamihis mos ita nia identidade hanesan jovem Timor oan; hodi halo ita moris rungu-ranga, hare malu matan la mos; husi Nai-Ulun sira tun to’o povo babain, hare malu hanesan fuik no le’et, la’os ona hanesan buat nebé Nicolau dehan “somos um só povo, uma só nação, com uma só patria: Timor-Leste” (Nicolau dos Reis Lobato, p. 230).
Mentalidade hirak ne’e, halo com que, nai-ulun sira toman ona ho hahalok sobu-malu, hadau malu, asalta-malu, bonkar-pasang, hodi halo mos ita nia sistema política patina iha fatin no halo desenvolvimento la lao ba oin. Ita nia economia lao hakdasak ba bebeik, identidade cultural mihis ba bebeik, valores culturais lakon ba bebeik, educação lao ulun ain, campo do trabalho ulun tun ain sa’e. Hirak ne’e hotu bolu atenção ba jovem sira, atu tau iha hanoin katak perante situação hanesan ne’e, responsabilidade saida mak ita tenke halo, no contribuição saida mak ita prepara ona atu fó ba nação Timor nia futuro?
Timor ukun-an tinan 20 ona, maibé iha fatin-fatin povo sei halerik ba justiça, halerik ba moris diak, halerik ba desenvolvimento; jovem sira halerik ba campo do trabalho, halerik ba qualidade educação, halerik ba sistema família nian nebé taka dalan ba ema seluk, halerik ba sistema política nebé politiza buat hotu, halerik ba sistema grupo nian, nebé haburas de’it grupo balun etc. Questão hirak ne’e, tenke sai hanesan preocupação bo’ot no sai hanesan responsabilidade ida nebé sério atu jovem sira tula iha kabás no oinsá prepara didi’ak ita nia an atu bele hadia iha futuro.
Hanesan jovem, ita precisa prepara didi’ak ita nia an, atu defende princípio ukun rasik-an, nebé Nicolau Lobato hatur nanis ona katak “Descolonizar para a Independência é lógico; mas, descolonizar para colonizar de novo é simplesmente um contra-senso, um absurdo” (Nicolau dos Reis Lobato, p. 138). Sé ita halo análisa ba situação ohin loron, ho matan Nicolau nian karik ita bele dehan, oras ne’e ita moris hela iha contra-senso no absurdo, basá ita moris hela iha colonizar de novo katak heroi sira luta ona hodi hadau ukun rasik-an, maibé ukun tiha an, ema nia política mai ukun ita, mai sobu ita, ema nia ideologia mai harahun ita, ema nia cultura mai domina ita.
Tamba ne’e, hanesan jovem ita precisa luta makas atu ita la bele sai traidor ba heroi sira nia princípio ukun rasik-an; hodi hatudu ba mundo Nicolau nia liafuan ida ne’e “É quanto basta para afirmar perante o mundo a nossa vontade resolute de vivermos livres, a nossa identidade como povo Timor, a nossa inconfundível consciência nacional, o nosso mais veemente repúdio do imperalismo e de todas as formas de dominação e exploração do homem pelo homem” (Nicolau dos Reis Lobato, p. 223). Luta makas atu hatudu ba mundo ita nia vontade nebé firme atu moris livre husi ema nia ideologia, ema nia política no ema nia cultura, hodi hatudu ba mundo ita nia identidade hanesan povo Timor, ita nia consciência nacional nebé nabilan, ita nia força de vontade nebé forte atu rejeita imperalismo, rejeita dominação no rejeita exploração sira hotu nebé povo Timor hasoru.
-
Jovem Mak Futuro Nação Nian
Tan sá, mak ita bele dehan: jovem mak Futuro nação nian? Logicamente, quando nação ida iha ninia jovem barak, significa nação ne’e ninia futuro garantido. Tamba, nação nia riku-soin nebé bo’ot liu mak jovem sira, basá husi jovem sira mak bele garante recursos humanos nebé qualificado hodi defende nação ninia futuro. Contudo, jovem mak riqueza nação nian atu garante futuro nação nian ba moris diak no moris hakmatek. Ne’eduni, Papa Francisco dehan “Os jovems são a janelo do futuro”. Husi jovem sira mak ita bele projecta ona futuro nação nian, porque husi jovem sira mak ita bele garante mudança ba nação ida nia futuro, tamba jovem mak “protagonistas da mudança” (Christus Vivit, no. 174).
Wainhira ita hamrik hanesan Jovem ida katak ita ida-idak iha ita nia futuro rasik no husi jovem mak ita bele hare nação no mundo nia futuro “vós sois aqueles que detêm o futuro! Através de vós, entra o futuro no mundo […] Peço-vos para serdes construtores do futuro, trabalhai para um mundo melhor […] lutai pelo bem comum” (Christus Vivit, no. 174). Papa husu liu-liu atu jovem sira tenke sai construtores do futuro, tan ne’e la bele usa ita nia idade hanesan jovem hodi hanoin atu goja de’it vida, hodi haluha ita nia responsabilidade, atu atu prepara didi’ak ita nia contribuição, hodi hadia Timor nia futuro. laos, sai fali jovem destruidores do futuro ka traidores do futuro.
Ne’eduni, hanesan jovem tenke hakas-an atu halo di’ak ba nação no luta bebeik ba bem comum ema hotu nian, liliu oinsá hametin unidade no hari paz iha ita nia rain; buka atu serviço hamutuk; tula dikur ba malu, se kabás ba malu hodi hulan lisuk responsabilidade nebé heroi sira hameno hela mai ita. No hirak ne’e, hatur metin ona iha C-RDTL artigo 9, número 2 hanesan dever constitucional Estado nian, atu promove no encoraja iniciativa jovem sira nian, liu-liu atu hari unidade nacional no desenvolvomento nação nian “O Estado promove e encoraja as iniciatívas da juventude na consolidação da unidade nacional, na reconstrução, na defesa e no desenvolvimento do pais”.
Contudo, husi dever constitucional Estado nian, ita bele garante ona futuro nação nian husi jovem sira. Tamba, tuir Papa usi jovem sira maka bele projecta futuro “Os jovems estão projetados para o futuro e enfrentam a vida com energia e dinamismo” (Christus Vivit, no. 187). Tan ne’e, ita hanesan jovem tenke assume ita nia compromisso ho responsabilidade, energia, coragem no halo dinamismo ba ita nia vida lor-loron, basá husi jovem sira nia esforço ita bele iha esperança ba futuro nação nian, hanesan Nicolau dehan: “Não há dúvida de que o nosso povo confia e espera muito de jovems de Timor-Leste” (Nicolau dos Reis, p. 160). Esperança povo no nação ida ne’e nian, tula iha jovem sira nia kabás, maibé hanesan jovem tenke hatene ita nia desafios, hatene ita nia responsabilidade no hatene ita nia contribuição saida mak ita atu fó ba nação. Atu nune’e, povo sira keta iha tan dúvida ba ita nia futuro no nação nia futuro.
Quando ema entrevista avo Nana iha media relaciona ho problema nebé jovem sira hasoru foin liu ba, ho convição nia dehan: “Jovem sira hare prepara imi nia an, tamba Futuro Timor nian iha imi nia liman”. Hanesan jovem prepara-an ne’e tenke hatur iha responsabilidade nebé Nicolau Lobato hameno hela ona mai ita, katak tenke estuda ho sério, trabalha ho sério no assume ita nia compromisso ho sério. Tamba ne’e, educação ne’e factor ida nebé importante tebes atu garante futuro jovem sira nian, hodi hadia futuro nação nian. Basá, liu husi escola bele garante educação nebé qualidade hodi produz recursos humanus nebé qualificado ba futuro nação nian, liu-liu husi escola bele produz pessoas honestas no homem jutos hodi defende futuro Timor nian.
Tan ne’e, atu garante educação nebé qualidade hodi produz pessoas honestas no homem justo hodi servi rai ida ne’e, compete ba estado ho Igreja. Tamba liu husi Igreja bele loke seminário no convento sira hodi forma jovem nebé integral ba futuro Igreja no Estado nian. Husi Estado assume nia dever constitucionaal nebé hatur metin ona iha C-RDTL artigo 9, número 2 atu promove educação ba jovem sira “O Estado promove, na medida das suas possibilidades, a educação, a saúde e a formação professional dos jovems”. Promove educação, saúde no formação proficional ne’e laos iha rai liur de’it ka ema nia rain de’it, maibe tenke fo atenção liu iha rai laran, laos buka dalan hodi hasai jovem rihun-rahun ba rai liur atu serviço, hodi haluha tiha katak estado nia knar ne’e, laos atu hasai jovem ba rai liur, maibé promove jovem iha rai laran, liu husi educação nebé qualidade, saúde nebé di’ak no formação proficional nebé bele tulun jovem sira iha sira nia skil.
CONCLUSÃO
Wainhira, ita hare ba jovem sira ita sempre iha esperança ba futuro nação nian, tan ne’e Borja da Costa mos iha esperança nebé bo’ot ba rai ida ne’e nia futuro hodi dehan: “Iha rai sama fatin ida ne’e, ita sei hamosu ema foun ida”. Borja nia lifuan ne’e la sés husi buat nebé amu papa dehan “Falar de jovems significa falar de promessa, significa falar de alegria. Os jovems têm tanta força, são capazes de olhar com tanta esperança! Um jovem é uma promessa de vida” (Christus Vivit, no. 139). Desde, Timor hamrik hanesan Timor RDTL, iha ona esperança ba jovem Timor sira, tamba Timor ukun-an conta ho jovem sira nia contribuição. Ohin loron, ho jovem sira ita garante futuro Timor nian. Basá, jovem sira iha qualidade oin-oin no iha potência oin-oin atu hadia Timor nia futuro. Tan ne’e, wainhira hare ba jovem Timor oan sira, ita iha esperança bo’ot ba Timor nia futuro, tan jovem ne’e hanesan promeça ida atu lori mudança, hodi hadia futuro nação nian.
Hanesan jovem ida, uluk liu tenke conhece didi’ak ita nia realidade jovem nian, wainhira ita conhece ona ita nia realidade, ita tenke hatene mos ita nia desafios sira, atu ita la bele metin ho desafios, maibé oinsá husi desafios ita bele aprende atu hakat ho aten brani ba oin ho prontidão, energia, coragem no alegria. Nune’e, ita bele hulan ita nia responsabilidade iha kabás ho seguro hodi hateke dok, no bele ona hatur ita nia contribuição ba rai no povo ida ne’e nia futuro. Tamba, ita hansean jovem Futuro Timor nian iha ita nia liman no tula iha ita nia kabas.
Sobretudo, hanesan jovem, tenke tane as nafatin lia-menon responsabilidade nian, nebé heroi sira husik hela mai ita, liu-liu estudar a sério, trabalhar a sério no assumir compromisso a sério. Reponsabilidade tolu ne’e, hanesan escada no iha ligação ba malu. Ne’eduni, wainhira ita hatur-an ona ho estudar a sério, ikus mai ita sei hetan confiança atu hala’o serviço ruma, no hetan ona serviço ruma ita tenke halo mos compromisso molok hala’o knar ruma nebé ema fó, no iha processo hala’o ne’e, ita tenke hala’o ho PRONTIDÃO katak pronto iha qualquer tempo; ho ENERGIA tomak, CORAGEM nafatin iha tempo di’ak no at nia laran no ikus liu tenke hala’o ho ALEGRIA, tamba moris ne’e tenke haksolok ho buat nebé ita iha no ita hala’o.
Ha’u taka artigo ne’e ho frase badak ida, nebé autor brasileiro ida hakerek hodi motiva jovem sira oinsá hatene hatur posição nebé clara, hatene enche ulun ho buat di’ak no hamos kakutak hodi kuda hanoin di’ak “Jovem sem posição, significa jovem sem futuro. Jovem com cabeça vazia, significa jovem que anda um lado a outra sem fazer nada. Jovem que pensa sempre no algo errado, significa jovem sem noção, e jovem que não sabe resolver problemas básicas” (Jovem é o futuro da sociedade). Hanesan jovem tenke consciente bebeik katak ita mak futuro Timor nian, maibé la bele ko’alia de’it iha ibun tutun, maibé tenke hatudu iha prática, saida mak ita prepara ona no prepara hela atu halo ba futuro Timor nian, tamba Timor hein hela jovem sira, basá jovem mak Futuro Timor nian.
RECOMENDAÇÕES
- Ba inan-aman sira, tau matan ba oan Jovem sira nia futuro, controla sira nia dalan, fo hanoin ba sira, hatudu dalan nebé los ba sira atu lao tuir, educa sira ho valores diak sira iha família nian, tamba hahalok di’ak nebé familia ida iha, sei la lakon iha jovem ida nia vida.
- Husi parte Igreja nian, tenke halo nafatin aproximação ba Jovem sira ho pastoral juvenil, atu fo hanoin jovem sira nebé hasoru hela desafios modernos, nebé halo sira desanimado no desorientado; atu sira bele fila laran, hodi prepara didi’ak sira nia-an ba futuro nação nian, tamba Timor hein hela nia Jovem sira.
- Husi Igreja fo mos atenção ba jovem sira nia formação intelectual no espiritual, liu husi seminário no convento sira, atu forma jovem sira nai caracter, hodi sai jovem nebé integral; jovem nebé fuan diak no kakutak diak hodi defende futuro Igreja no Estado.
- Husi Estado tenke cumpre obrigação constitucional Estado nian, hodi cria condição nebé diak atu promove jovem sira nia capacidade no sira nia iniciativa. Liu-liu investe osan bo’ot ba educação hodi cria condição nebé diak ba estudante ho professor sira atu bele serviço hamutuk hodi prepara recusrsos humanus nebé qualificado ba futuro Timor nian. Tulun, jovem potencial sira nebé condição familia nia la suficiente, atu suporta sira nia estudo. Loke biblioteca nacional atu promove cultura LÊ no HAKEREK ba estudante sira.
- Estado la bele hanoin de’it atu halo relação diak ho nação sira seluk, hodi hasai jovem sira husi Timor. Maibé, halo polítoca atu dada investor sira mai investe hodi halibur jovem sira iha Timor, no prepara ba Futuro Timor nian. Aumenta campo do trabalho iha Timor, hodi evita barulho sira iha cidade laran, no evita jovem potencial sira sai ba ema nia rain.
- Ba jovem sira, la bele hanoin de’it atu goja vida hanesan jovem, hodi halo buat hirak nebé fora husi ita nia responsabilidade, maibe oinsá usa didi’ak tempo hodi prepara ita nia kakutak, prepara ita nia mental, perapa ita nia fuan, prepara ita nia saúde, atu bele contribui ba rai no povo ida ne’e. Basá, rai Timor no povo Timor hein hela ita nia responsabilidade no ita nia contribuição hanesan Jovem hodi defende futuro Timor nian. Laos ita sé tan? Laos agora bainhira tan? Jovem Mak Futuro Nação Nian.
Ikus liu, ha’u agradece ba ita bot sira hotu, nebé acompanha ona artigo ida ne’e to’o hotu. Bom proveito ba ita bo’ot sira! Sé Deus quiser, ita sei hasoru fali malu iha tempo seluk ho tema nebe la hanesan.
Referência:
- Papa Francisco, Christus Vivit, Exortação Apostólica Pós-Sinodal aos jovems e a todo o povo de Deus, 25 de Março de 2019.
- Nicolau dos Reis Lobato, Sabemos, e Podemos, e Devemos Vencer: Antologia de textos para uma autobiografia de Nicolau Lobato, (Editor: Martinho G. da Silva Gusmão), DIOMA: Malang, 2018.
- Papa Francisco, Fratelli Tutti, carta encíclica sobre a fraternidade social e a amizade social, 3 de outubro, 2020.
- Constituição da Repúbilica Democrática de Timor-Leste.
- Battista Mondin, Curso de filosofia, volume 1, São Paulo: Paulus, 1981.
- Biblia Sagrada: Difusora Biblica; Franciscano Capuchinhos, 5. ed. Lisboa, Fátima, 2006.
Hakerek na’in: José Felix Camilo
Estudante III ano de Teologia-ISFIT