Hakerek husi: Calisto de Jesus, OFM (Estudante ISFIT)
Introdução
Ita haré rasik ho matan rona rasik ho tilun povo no ema kiik sira nia halerik ba justiça iha ita nia rain rasik. katak sociedade ohin loron ema barak mak hamout nia aan ba injustiça be la fó valor ba bem comum. Husi escrito ida ne’e aborda kona ba justiça ba sociedade Timor Leste hodi contribui ba diak ema hotu nian. Justiça hanesan valor ba ema ida-idak nia moris, maibe dalabarak la tau importância ba ema seluk nia valor moris. Por isso Tomás de Aquino considera a justiça do ponto de vista é “valor” (MARÍA:68) katak valor ema nian ne’e importante tebes iha sociedade.
Objetivo husi artigo ne’e, hodi fahe hanoinka reflexão ba malu nu’udar cidadão iha rai ida ne’e, basá “Justiça fó ba ema buat nebé ninian no respeita ema ida-idak ninia existência ho buat nebé pertence ba nia. (AQUINO:65) dehan mai ita atu consciente no reflete ba ita nia aan katak dalabarak ita lakon moral no justiça, nebé laconsidera ema seluk nia existência hanesan ita nian. Ita bele iha hanoin nebé furak no hakarak nebé bo’ot maibe ita mós tenki reconhece katak justiça ba ema hotu-hotu hanesan. Tan ne’e, mai ita haré hamutuk iha parte hirak tuir mai ne’e;
- Saída mak justiça?
Justiça mak hahalok ida nebé hanorin Ita ko’alia konaba lia loos ba ema hotu-hotu nian. Hadomi justiça hanesan respeito igualdade cidadão hotu hotu nian. Tuir mai Aristóteles dehan “Justiça é a disposição em virtude da qual os homens praticam o que é justo, agem justamente e querem o justo( ARISTÓTELES :1129) atu dehan justiça nebé mak diak precisa considera hanesan Virtude ida iha moris hodi prática lialos tuir ema hotu nia hakarak. Termo justiça mai husi lian latim Justítia katak justiça lao tuir ordem social, liu husi direito no forma legal. Nune’e forma legal katak buat hotu lao tuir nia dalan no ba ema hotu. Justiça Lori ita ba conhece verdade, justo, paz no harmonia iha ita nia moris iha sociedade ida nian. Tan ne’e “Cidadão ida tenki moris iha liberdade no respeita ema seluk nia direito” (ARNALDO:9) ema hotu iha direito maibe buka atu halo tuir lei, tamba lei mak sai hanesan matadalan ba ema hotu iha nação ida. Ohin loron sociedade la rona malu, por causa egoismo. Justiça mai ho sentido nebé considera hanesan termo ida abstrato no “ethic”nebé respeito ema nia direito no aplica ba virtude moral. Ita mos haré ba valores justiça nian nebé ba ema hotu hanesan katak iha lei nia oin ema hotu iha direito hanesan, maibe ita haré ba iha realidade ohin loron iha sociedade sei nakonu hela ho individualismo. Liu husi justiça ne’e atu fo valor ba ema katak la’os atu destrói maibe constrói. Ohin loron uza sala justiça mak destrói ita nia hanoin no ita nia nação sai corruptor, individualista, neopotismo no colução, tamba ema la comprende saida mak justiça. Portanto hanesan cidadão ida buka hanoin nebé diak ba ema hotu, laos ba aan deit. Dalabarak ema la respeito ema seluk nia direito no halo manipulação no neopotimo hodi hamonu ema seluk, “alías Aman sarani iha oin, oan sarani la ulun moras”. Por isso, Dr. Armindo Moniz iha entervista dehan; Timor Leste, lei so folin iha hakerek maibe pratica la iha, tamba haré ba factos injustiça nebé buras tebes iha ita nia nação mak desigualdade. Hahalok ida ne’e claro tebes tamba realidade hatudu iha sociedade nia matan.
Nuuné hakarak halo relevância ba áreas sociais hanesan economia, política e educacão cultura no valor sira iha ita nia rai ida ne’e; Ita precisa ema moris iha liberdade, amizade, responsabilidade no verdade, atu garante sociedade ida justo no próspero iha ema ida idak nia moris. nuune’e, ema nebé diak primeiramente depende lialos ou justo. Nuu ne’e buka hamoris lia los iha ita nia moris. Ohin loron mos ita precisa haré ba história passado nebé mak acontece ona iha ita nia rain. Bainhira lê história Timor nian hanesan iha tempo colonialismo implica iha sociedade colonizante sira nian nebe mak buka interese privado ka interese deit ba nia ukun, no fó castigo no halo torturação oioin ba Timor oan sira. Problema nebé apresenta iha ne’e hanesan situação geral konaba história injustiça iha Timor.
Durante ocupação português iha Timor, Existe actus balu nebé aplica, hanesan actos injustiça, tamba política sira apresentam guerra civil entre Timor oan no povo sira nebé hela iha âmbito de tortura no amiaça. Katak Timor oan sira la iha liberdade ba moris tamba depende ba governo portuguesa. Significa Timor oan la iha liberdade tamba colonialismo sira uza lei nebé mak la fó valor ba ema hotu ou ba bem comum. Iha tempo neba Timor oan sai atan ou escravidão ba colonialismo português sira nia ukun.
Tuir fali mai iha ocupação Indonésia, halo discriminação baseia ba opinião política representa ba motivo sira nebé resulta iha violação hotu hotu, katak halo violação ba direitos humanos Timor oan sira nian. Iha momento neba ema nebé mak fó apoio ba movimento de libertação nacional hakarak ka lakoi tem que sai vítima, hetan perseguição no castigo. Ohin loron ita nia nação independente no democracia precisa aprofunda justiça, atu bele rai ema tuir nia fatin “ the right man on the man place” no hasai aan husi injustiça. La’os ukun naan tiha Timor oan sei halerik nafati ba justiça no verdade. Ikus mai proclama solenemente husi heroi da luta, Nicolau lobato hodi fó valor boot ba liberdade, nebé dehan; desejo de independência que nasce com o povo, vive com o povo,pulsa todos os dias no coração do povo”(LOBATO:57).liu husi proclamação Nicolau nian, hanesan coragem furak ba povo hotu katak povo ne’e la mesak maibe hamutuk ona no hanesan coragem ba povo hotu nebé mak hasoru hela funu iha momento neba. Katak iha tempo neba Timor oan barak mak hasoru execução e castigo husi invasor sira, tamba ita la iha lei no ita depende ba força Indonesia, nuune’e mak ita hetan; Perseguição, prisão, assassinato e tortura de diregente ou de suspeito da resistencia e com uma sobra ceria, típicamente“colonialista, a vida do povo depende do sistema política indonesia(MACHADO:6)” Iha momento neba husi apoiantes indonesia nebé mak simu ho diak maibe apoio sira ne’e iha tortura no ameaça, tan ne’e existe vício justiça nebé mak haré liu husi aspecto oi-oin husi força indonesia sira tama mai Timor “As forças indonesia desenbarcaram em Dili,muitas as pessoas mortas indiscriminadamente mulheres e crianças vão ser pela força de indonesia (JOLLIFFE: 81) katak ema barak mak mate husi força indonesia sira nia liman. Hakarak rehistória nebe liu ona atu ita reflete ba ita nia aan katak hetan ukun aan ne’e la facil no la mosu deit, maibe liu husi torturação no ameaça oioin ba Timor oan sira.
- Timor oan lakon esperança iha nia rain rasik
Sociedade ohin loron ema lakon esperança ba nia aan tamba haré ba mak kaer ukun sira ukun nebé laloos. Sociedade ohin loron crise lia los tamba mai husi ema boot sira nia hakarak nebé boot no ambição nebé boot, alias hakarak boot maibe capacidade la to’o ba iha hakarak nebé boot. wainhira ita ko’alia konaba justiça iha sociedade, ita tenki hatene uluk hanoin no hahalok diak saida mak ha’u precisa atu halo. Ohin loron, ita haré rasik no rona rasik ho tilun sociedade lakon ona justiça no ema la dun valoriza ona justiça, iha sociedade ho hahalok sira nebé cita ona iha leten. Hanesan Timor oan precisa conserva justiça iha moris atu bele haré ba bem comum. Wainhira ita ko’alia konaba justiça iha ita nia rain, precisa halo diálogo entre líderes ho povo sira, atu buka verdade no justiça ne’e, iha ka lae. Hanesan liderança no cidadão nebé diak, Ita koko rai iha ita nia fuan; justiça mak furak liu iha moris hodi contribui ba paz no estabilidade iha rai ida ne’e. Justiça atu buras iha ita nia rain ida ne’e ita precisa colabora ho aspecto religiosa nebé metin no maioria católica nebé tu’ir formação oioin konaba oinsa atu forma cidadão ida nia moris. Ohin loron nakonu ho ema nia prazer halo ema ilumina tiha justiça iha espaço público hodi tau interece privado no interece partidaria ou grupuismo. Ohin loron iha sociedade buras tebes ho problema hanesan homicídio, suicídio no droga, tamba ema lakon esperamça iha nia rain rasik por causa menos de campo de trabalho no menos moral. Koalia konaba grupuismo liga ba artemarcias laos ladiak; tamba iha grupo nia laran hanorin buat diak no fiar malu, so que ita ida halao ne’e mak latuir doutrina grupo nian, tan ne’e mak ikus mai mosu actos sira hanesan homicídio no brutalismo etc. Hakarak dehan “doutrina sim más utilização de cada pessoa é mal”. Ita haré ba realidade ohin loron ema la haré ona ba nia aan hanesan Timor oan iha rai ida ne’e, maibe ema haré liu ba cor ka grupo hodi assalta malu hanesan tuda malu oho malu etc. Se ita sei hamout hela ita nia aan iha grupo no cor; oinsa ita atu lori ita nia família,sociedade no nação ida ne’e ba mundo. Ita koko haré fali ba kotuk husi exemplo diak sira nebé mak ita nia herói sira hatudu ona. Katak Jovem sira uluk duni ema inimigo sira tamba contra nação “traidor da Pátria” tansa mak ukun naan ona ita sei duni malu, oho malu no tuda malu bebeik. Alías uluk Jovem sira hasai kamiza hodi duni ema raan seluk maibe ohin loron Jovem sira hasai kamiza hodi duni no estraga nia raan rasik.
- Hametin valor justiça iha sociedade
Ita buka aplica justiça iha sociedade, atu labele habura injustiça iha ita nia rain. Buka atu haré ba bem comum ka diak ba ema hotu no precisa respeita ema seluk nia direito, katak laiha cidadão ida mak viola fali cidadão seluk nia direito. Hanesan iha Evangelho(MC:12;17) dehan. Fó ba Cesar buat nebé Cesar nian, no fó ba Maromak buat nebé Maromak nian. Katak buat hotu lao tuir nia dalan no rai tuir nia fatin. Ita buka haklean liu tan amizade, fraternidade, responsabilidade, liberdade atu bele garantia no fó valor ba ita nia sociedade. Ita haré ba realidade nebé hatudu katak ema hotu lao iha dalan no curiador ida maka perante a lei, maibe dabarak lei la iha função tamba ema mai ho hanoin privado, hodi minimiza tia lei nia função nebé diak ba ema hotu. Nune’e, ita precisa duni luta hamutuk hodi moris ho digno hodi alcança saida mak ema hotu hakarak. Hanesan Tomás Aquino dehan À ordem do universo pertence igualmente a ordem da justiça (AQUINO:101) atu dehan; ita hotu nebé moris iha universo ne’e, hotu hotu hanesan, katak moris tuir ordem justiça, laos, lao tuir deit ita nia hakarak. Nuuné Valor nebé fundamental liu iha moris mak solidariedade, justiça, verdade, beleza no tranquilidade; (FERNANDES :89) katak wainhira Sociedade ida atu sai diak, precisa conserva ita nia aan ho digno.
- Aspecto política ohin loron
Ohin loron Polític nain sira halo promete ba sociedade sira ho liafuan mesak furak, maibe dalaruma la iha lealdade ba sociedade. Ho knar nebé iha haluhan tiha ema nebé suporta nia ba tur iha fatin luxu. Ohin loron Ukun nain barak mak menus iha resposabilidade iha knar, alias basta mak manan osan no tur iha fatin luxu no importante família moris diak, do que ema seluk. Sai lider buka atu iha resposabilidade no halo solidariedade ba ema seluk laos hanoin aan deit. Nuuné; Hans Jonas dehan; o homem é um zoon politikón/animal que fala capaz de estabelecer os princípios de uma ordem planetária respeitadora do valor do ser que imponha a justiça e a solidariedade (FERNANDES:126) Portanto ba política nain sira precisa responsabilidade atu bele hetan justiça no buka halo solidaridade ba ema seluk nebé precisa tulun, atu nune’e labele halo retórica oioin iha tempo campanha deit maibe precisa tau iha Prática, “Alías hanoin nebé boot, maibe la iha resulatado nebé boot”. É melhor tun ba base nebé mak durante ne’e, halo ona promete liu husi imi nia retórica sira nebé halo povo sira tau ona esperança.
- Justiça hanesan parte ida husi virtude
Justiça hanesan parte ida husi virtude tamba wainhira ema hatudu actos nebé diak no halo diak ba ema seluk, atu ema seluk halo diak ne’e virtude ida. Hanesan Tomás de Aquino, dehan, virtude iha parte tolu, primeiro faça com o conecimento, segundo com escolha terceira com firmesa (AQUINO:56) Katak justiça precisa iha conhecimento atu lao tuir lialos no tenki iha firmesa nebe mak metin iha princípio. Ko’alia konaba lialos labele tauk no labele hases aan, porque interese ba diak ema hotu nian. Tomás dehan justiça é como “hábitus que leva a praticar coisas justas, a realizar e a querer o que é justo (AQUINO:55) katak Justiça hanesan hahalok ida nebé hatudu no prática ba lia los no realiza hakarak nebe justo iha sociedade nia matan. Iha parte seluk dehan“o bem comum está inserido na justiça e o direito e tem por finalidade ( SILVA :171).” Atu dehan, justiça refere ba ema ida idak nia direito ba moris no atu bele halo diak ba bem comum. Ita liga fali ba iha artigo 16 nebé ko’alia konaba iguldade universal. “todos os cidadaos são iguais perante a lei, gozam dos mesmos direitos e estao sujeitos aos mesmos deveres” (C-RDTL:16) Katak ema hotu hanesan iha lei nia oin, hodi goza sira nia direito e ao mesmo tempo halo mos sira nia dever hanesan cidadão nebé diak. maibe haré ba realidade seidauk lao ho diak tamba ema mai ho hanoin individualismo, desigualdade, hodi halakon igualdade ema nian. Atu dehan lei ne’e so folin deit iha hakerek maibe haré ba prática seidauk iha. Alias furak iha escrita maibe mamuk iha Prática.
- Corrupção iha Timor Leste
Ohin loron corrupção iha Timor hanesan fatin ida nebé, halibur ema atu hariku família no grupo,maibe iha fatin seluk mos lahatene katak halo hela kiik no kiak ba ema seluk. Dalabarak necessidade economia família halo ema monu ba corrupção. Por isso concidera corrupção iha nasaun ida ne’e tan deit matan osan. Ninia efeito mak minimiza economia nia qualidade iha rai laran haburas baruk ten,naok ten, no canten alias ‘tenten”. Ko’alia konaba corrupção laos materialmente hanesan osan maibe buat barak mak kesi metin. Iha Timor Leste corrupção buras dalabarak mai husi ema nebé iha poder hodi haluhan tiha ema kiik sira. Hanesan artista Timor oan ida nebé hakerek nia música ho hermaneótica nebé furak dehan; “reino barak mate la ho sala, ukun nain haluhan aan nafatin, Ibun temi halakon corrupção maibe sira sai corruptor” “alias tuda fatuk subar liman” Ohin loron Povo barak mak halerik ba empraestrutura, saneamento, eletricidade, economia, maibe ukun nain sira haluhan nafatin.
Conclusão
Liu husi artigo ida ne’e hakarak conclui ba ita hotu katak justiça ba ema hotu no respeita ema seluk nia direito hanesan ita nia aan rasik. Hanesan iha Maromak nia mandamento sanulu, nebé habadak ba rua deit, katak hadomi Na’i Maromak liu sasan hotu-hotu no hadomi ema seluk hanesan ita nia aan rasik. Justiça mak resposabilidade paz, harmonia hodi ba hetan felicidade. Moris ho justiça mak folin liu iha sociedade do que moris ho injustiça. Hanesan artista Juga Gama nia música ida dehan “iha mundo ba justiça sei lori osan, maibe ba fatin seluk justiça sei la lori osan” katak Iha mundo ne’e dalaruma ita halo classe por classe maibe iha Maromak nia oin, hotu-hotu hanesan. Iha mundo ne’e ita doko rai ho osan hodi haluhan tiha povo kbiit laek sira. La conciente katak iha povo mak ina nação, iha povo mak iha ukun nain “alías sem povo laiha nação no laiha ukun nain”. Finalmente hanesan Timor oan precisa fó valor ba moris atu hetan liberdade no sai ema nebé justo e prudência. Buka atu sai resposabilidade no respeito ema seluk nia direito hodi contribui ba diak ema hotu nian. Sai ema nebé feliz, justo, no prudência mak ema nebé contribui ba desenvolvimento nacional hodi hatan ba justiça etica nebe dehan “fazer o bem e evita o mal”.
Referência
AQUINO, Tomás ”Justiça” trad,. Carlos-Josaphat Pinto de oliveira, livro suma teológica, vol.6 ediçoes Loyola, São Paulo,Paulus Brasil, 2005.
ARISTÓTELES. Ética a Nicômaco, Edroiro, Coleção Universidade. Rio de Janeiro, 2000.
BÍBLIA SAGRADA, 1a Edição, Difusora Bíblica, Lisboa, 2015.
CONSTITUIÇÃO, REPUBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE, Dili, 2010.
FERNANDES, Maria de Fátima Araújo “Discertação”, «O Princípio Responsabilidade » de Hans Jonas. Em busca dos fundamentos éticos da educação contemporânea. Barcelona 2002.
GUSMÃO, Martinho G. da Silva,” Sabemos, e Podemos, e devemos vencer ” Nicolau dos Reis Lobato, Malang Dioma, 2018.
JOLLIFFE, Jill, Timor terra sangrenta,1 Ed,. Dili,maio 1989.
FÁTIMA, María Prado Gautério, Professora da Faculdade de Direito da Universidade Federal do Rio Grande, 2013.
MACHADO, Jose Barbosa, Timor lorosae e o post-colonialismo, Dili,1974.
AMARAL, Armindo Moniz. S.H, Entervista exclusivo sobre a justiça em Timor-Leste, em Tassi Tolu Dili, Timor Leste, no dia 14 de novembro de 2022.